Od kráľov cez lúpežných rytierov až po úpadok

História Hradu Hričov je plná zvratov. Jeho počiatky siahajú do 13. storočia (obdobie medzi rokmi 1254 a 1265), keď ho nechal postaviť magister Toluš. Počas storočí sa na hrade vystriedalo množstvo významných majiteľov. Hrad patril napríklad slávnemu Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a neskôr aj známym bratom Podmanickým, ktorí sa do histórie zapísali skôr ako lúpežní rytieri.

Zlatý vek lúpežníkov

• Obdobie chaosu: Bratia pôsobili v prvej polovici 16. storočia (po bitke pri Moháči v roku 1526). Uhorsko vtedy rozdeľovala občianska vojna o trón medzi Ferdinandom I. Habsburským a Jánom Zápoľským.

• Ziskuchtivá taktika: Ján a Rafael túto neprehľadnú situáciu bezohľadne využívali. Neustále menili strany a prikláňali sa vždy k tomu panovníkovi, z ktorého podpory (alebo slabosti) dokázali práve vyťažiť najviac majetkov.

Aké boli ich zločiny?

• Násilné zaberanie majetkov: Ich hlavným a strategickým sídlom bol Považský hrad (v tom čase často nazývaný Bystrický hrad). Násilím a vojenskou silou sa však postupne zmocnili aj hradov Hričov, Bytča, Lednica, či panstiev na Morave.

• Terorizovanie regiónu: Namiesto rytierskych cností sa venovali drancovaniu okolitých panstiev, vypaľovaniu dedín a prepadávaniu obchodných karaván, od ktorých vynucovali nelegálne mýto.

• Útoky na mestá: Ich vojenským výpravám, obliehaniu a plieneniu museli priamo čeliť aj bohatšie mestá v okolí, vrátane Žiliny, Ilavy či Trenčína.

Koniec bez spravodlivého trestu

• Bez následkov: Hoci kráľ proti nim niekoľkokrát vyslal vojenské oddiely, nikdy neboli za svoje činy potrestaní. Keď starší brat Ján v roku 1545 zomrel, Rafael si uvedomil, že moc panovníka silnie, a takticky zložil zbrane.

• Z lúpežníka hodnostár: Rafael prisahal vernosť panovníkovi a dostal plnú kráľovskú milosť (amnestiu). Svoje dni tak prekvapivo dožil v mieri ako vážený župan, šľachtic a kráľovský radca. Zomrel v roku 1558.

• Vymretie rodu: Keďže Rafael nezanechal žiadneho legitímneho mužského dediča, obávaný rod Podmanických jeho smrťou definitívne vymrel po meči a nakradnuté majetky pripadli späť kráľovskej korune.

Koncom 16. storočia prešiel hrad do rúk Františka Thurza. To bol však začiatok jeho konca ako panského sídla. Thurzovci si totiž za svoje hlavné sídlo zvolili pohodlnejší a modernejší kaštieľ v neďalekej Bytči. Hrad Hričov začal slúžiť už len ako väzenie či úložisko a od druhej polovice 17. storočia bol ponechaný napospas osudu a postupne sa menil na zrúcaninu.

Hrad zachraňujú dobrovoľníci

Dlhé roky hrad chátral, no to sa zmenilo v roku 2010. Vtedy vzniklo Združenie priateľov Hričovského hradu, ktorého členovia a dobrovoľníci sa vo voľnom čase venujú záchrane tejto pamiatky.

Pod dohľadom pamiatkarov odstraňujú náletové dreviny, stabilizujú rozpadávajúce sa múry a vykonávajú archeologický výskum. Ich hlavným cieľom je zakonzervovať súčasný stav hradu tak, aby bol pre návštevníkov bezpečný a zachoval si svoju autentickú historickú atmosféru.

Prečo sa vydať na Hričov?

Cesta na hrad nie je len o šliapaní do kopca. V roku 2013 dobrovoľníci vybudovali parádny náučný chodník. Pozostáva z 20 krásnych, drevorezbami zdobených tabúľ, ktoré vás prevedú históriou hradu, ale aj miestnou faunou a flórou. Počas výstupu si môžete oddýchnuť v dvoch drevených altánkoch.

Hrad Hričov je ideálnym miestom pre rodinný výlet, romantickú prechádzku či útek z mesta do ticha stredovekých múrov a okolitej prírody.