Turčianske Teplice patria k najstarším kúpeľným mestám na Slovensku. Vďaka polohe priamo pod výbežkami Veľkej Fatry ponúkajú ideálnu kombináciu liečivého relaxu, bohatej histórie a prírodných krás Turčianskej kotliny.

Či už hľadáte oddych v termálnych vodách, pokojné prechádzky historickým parkom alebo aktívnu turistiku, toto kúpeľné mestečko má čo ponúknuť jednotlivcom, párom aj rodinám s deťmi.

1. Zlaté kúpele a Spa & Aquapark

Hlavným lákadlom mesta je minerálna termálna voda s vysokým obsahom vápnika, horčíka a fluóru, ktorá priaznivo pôsobí na pohybové ústrojenstvo, urologické problémy a nervový systém.

• Kúpeľné domy: Historický komplex s dominantným Kúpeľným domom Veľká Fatra a Modrým kúpeľom, ktorý patrí k ikonám mesta.
• Spa & Aquapark: Moderný celoročný areál s liečivou minerálnou vodou, vírivkami, toboganmi a vitálnym svetom. Využíva priame napojenie na termálne pramene s teplotou až do 46 °C.

2. Kúpeľný park a Slávna lavičková aleja

Národná kultúrna pamiatka a zelené srdce mesta sa rozprestiera na ploche takmer 20 hektárov pozdĺž rieky Teplica. Rastú tu vzácne cudzokrajné dreviny a panuje tu pokojná atmosféra.

• Unikátne lavičky: Pozdĺž promenády natrafíte na netradičné umelecké lavičky venované známym osobnostiam aj bežnému životu – napr. Lavička slávy, Lavička lásky či Lavička klebetníc.
• Chodník slávy: Pamätné tabule významných slovenských hercov a umelcov, ktorí navštívili mesto.

3. Galéria Mikuláša Galandu

Milovníci umenia ocenia rodný dom jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej výtvarnej moderny – Mikuláša Galandu. V meštianskom dome nájdete stálu expozíciu jeho kresieb, grafík a malieb, doplnenú o dočasné výstavy súčasných autorov.

4. Tipy na výlety v bezprostrednom okolí

Poloha Turčianskych Teplíc je výborným východiskovým bodom na objavovanie okolia:

• Gaderská a Blatnická dolina: Len pár minút cesty autom (v obci Blatnica) ležia dve z najkrajších dolín Veľkej Fatry, vhodné na pešiu turistiku, cyklistiku aj kolobežky.
• Zrúcanina hradu Blatnica: Krátky výstup z Blatnice ponúka pôsobivé výhľady na dolinu a okolitý hrebeň.
• Čremošniansky tunel: Najdlhší železničný tunel na Slovensku (4 697 m) leží neďaleko obce Čremošné na trati do Banskej Bystrice.

Martinské hole, ktoré domáci nenazvú inak ako „Martinky“, patria k najobľúbenejším turistickým a lyžiarskym lokalitám v Lúčanskej Malej Fatre. Týčia sa priamo nad mestom Martin a ponúkajú dokonalý únik do prírody počas celého roka. Či už hľadáte adrenalín, rodinnú prechádzku s panoramatickým výhľadom, alebo perfektnú lyžovačku, tento kút Turca vás nesklame.

Leto v znamení výhľadov a adrenalínu

• Turistika a cyklistika: Obľúbená je hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry, nenáročný výstup na vysielač Krížava či túra na vrch Minčol (1 364 m n. m.). Oblasť je prepletená aj kvalitnými cyklotrasami, ktoré preveria vašu kondíciu.
• Ferrata HZS: Pre milovníkov adrenalínu je pripravená zaistená cesta Horskej záchrannej služby. Vedie kaňonom Pivovarského potoka, je plná kaskád a vodopádov, a ponúka dva stupne náročnosti (B a C).
• Kruhové výhľady: Z hrebeňa a najvyššieho bodu (Veľká lúka, 1 476 m n. m.) sa otvára nádherný výhľad na Turčiansku a Žilinskú kotlinu, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a pri priaznivom počasí dovidíte až na štíty Vysokých Tatier.

Zimná rozprávka na Martinkách

• Winter Park Martinky: Lyžiarske stredisko je známe výbornými snehovými podmienkami, keďže sa spolieha vo veľkej miere na prírodný sneh. Ponúka zjazdovky rôznych náročností pre rodiny s deťmi, začiatočníkov aj skúsených lyžiarov.
• Bežky a skialp: Zasnežený hrebeň, široké pláne a bezpečné svahy sú ideálnym terénom pre bežecké lyžovanie, výlety na snežniciach a čoraz populárnejší skialpinizmus.

Za priaznivej viditeľnosti je dovidieť až na Vysoké Tatry.

Ideálne podmienky pre bežecké lyžovanie, výlety na snežniciach či skialpinizmus.

V blízkosti chaty Javorina sa odkryje výhľad na celú Turčiansku kotlinu.

Vrch Skalka je na jeseň nádherne sfarbený čučoriedkovými poliami.

Z vrchu Skalka sa otvorí výhľad na mesto Žilina na pravej strane. V strede stolový vrch Kozol a smerom doprava vrch Čipčie.

Možnosti prístupu a turistiky v okolí:

1. Prístup autom (kombinácia s peším dojazdom)

• Priamy vjazd autom na samotný vrchol Veľkej lúky nie je možný (ide o chránené horské územie).
• Trasa k Martinským holiam: Autom sa dá vyviezť z mestskej časti Martin-Stráne po účelovej horskej ceste až k stredisku Martinské hole (parkoviská pri chatách a vlekoch vo výške okolo 1 200 m n. m.).
• Dôležité upozornenie pre vodičov: Cesta na Martinské hole je úzka a má jednosmerný režim riadený časovými oknami (striedanie smeru nahor a nadol, najmä počas zimnej sezóny, pričom v zime sú povinné snehové reťaze alebo pohon 4x4).
• Z Martinských holí na vrchol: Z parkoviska na Martinských holiach pokračujete pešo po žltej 🟡 alebo červenej turistickej značke cez Krížavu až na Veľkú lúku. Tento úsek je nenáročný s prevýšením cca 250 m a trvá približne 45 až 60 minút.

2. Prístup na bicykli / e-biku

Pre horských cyklistov a majiteľov e-bikov ide o obľúbený, no fyzicky náročnejší výstup:

• Z Martina (Stráne): Výstup vedie po spevnenej lesnej/asfaltovej zvážnici a ceste smerom na Martinské hole. Z doliny prekonáte viac ako 800 výškových metrov súvislého stúpania.
• Zo strediska na hrebeň a vrchol: Od strediska Martinské hole sa pokračuje po vyznačenej cyklotrase alebo spevnenom chodníku smerom k vysielaču Krížava a odtiaľ po hrebeňovej trase až na Veľkú lúku.
• Odporúčaná výbava: Horský bicykel (MTB) alebo horský e-bike so spoľahlivými brzdami, keďže zjazd je dlhý a strmý.

3. Pešia turistika (turistické trasy)

Na vrchol Veľkej lúky vedie niekoľko značených trás z rôznych svetových strán:

• Z Martin-Stráne (najpopulárnejší výstup):
  • Po žltej 🟡 značke: Klasický peší chodník lesom cez Martinské hole až na vrchol (dĺžka cca 3,5 – 4 hodiny nahor, prevýšenie cca 980 m).
  • Cez Ferratu HZS: Zaistená cesta roklinou Pivovarského potoka (vyžaduje ferratový set a prilbu, pozor na jarnú a jesennú uzáveru). Vyústi pri chatách na holiach, odkiaľ sa na vrchol pokračuje po značke.
• Z Vrútok:
  • Po modrej 🔵 alebo zelenej značke cez Minčol 🟢 (1 364 m n. m.) a odtiaľ južne po červenej hrebeňovke 🔴 cez Krížavu až na Veľkú lúku.
• Z Rajeckej doliny (Kunerad / Trebostovo):
  • Dlhší, menej frekventovaný výstup vedie zo západnej strany od obce Kunerad a bývalého poľovníckeho zámku (Zámok Kunerad) cez Svitačovú dolinu po žltej značke 🟡 cez Veterné priamo do sedla pod Veľkou lúkou (cca 3,5 – 4 hodiny).
• Hrebeňovka Lúčanskej Malej Fatry 🔴 (červená značka):
  • Trasa prechádza celým hlavným hrebeňom (napr. zo Strečna cez Minčol, Krížavu, Veľkú lúku až po Kľak a Fačkovské sedlo).

Mapa lokality:

Fotogaléria:

Čutkovská dolina patrí k najpopulárnejším a najprístupnejším vstupným bránam do pohoria Veľká Fatra. Nachádza sa priamo na okraji mesta Ružomberok a spája rodinný oddych, tradičnú liptovskú gastronómiu a horskú prírodu.

Hlavné lákadlá a zaujímavosti:

Náučný chodník „Známa – neznáma Čutkovská dolina“

• Prechádza celou dĺžkou doliny (cca 6,1 km jednosmerne) popri potoku Čutkovo súbežne s modrou 🔵 turistickou značkou.
• Na trase sa nachádzajú informačné tabule, oddychové lavičky, studničky a drevené mostíky.
• Chodník končí v závere doliny v lokalite Čutkovský kaňon (tiesňava Za Dielom).

Vodopády a tiesňavy

• Jelení vodopád: Približne 24 metrov vysoký vodopád v bočnej rokline, prístupný po drevených lávkach a schodoch.
• Jamišný vodopád: Menší, no malebný vodopád (cca 12 m) v ďalšej bočnej tiesňave.

• Tiesňava Za Dielom: Skalnatá roklina dlhá 68 metrov s kaskádami a divokým tokom.

Areál na začiatku doliny (vhodné pre rodiny s deťmi)

• Koliba u dobrého pastiera: Komplex tradičných dreveníc s ponukou liptovskej kuchyne, pekárňou, pivovarom a kaplnkou.

• Detský zábavný park Obrovo: Areál tematicky venovaný obrovi Čutkovi s preliezačkami, trampolínami, lukostreľbou a zip-line dráhou.
• Cyklistický chodník až priamo k železničnej stanici v Ružomberku.
• Rybník a zvieracia obora: Možnosť chytania rýb, minizoo s domácimi zvieratami a diviakmi.

1

Pstruh potočný

Pôvodný a ikonický druh lososovitej ryby slovenských horských a podhorských tokov. Je dokonalým bioindikátorom čistoty vôd.

💧 Živý indikátor čistoty: Vyžaduje mimoriadne čistú, chladnú a na kyslík bohatú prúdiacu vodu; pri znečistení či poklese kyslíka z riek rýchlo mizne.

🎨 Výrazné mimikry: Olivovohnedý chrbát so svetlým bruchom a typickými červenými a čiernymi bodkami s bielym lemom.

⚡ Bleskový dravec: Z úkrytov pod koreňmi a kameňmi vyráža na lietajúci hmyz, larvy, drobné kôrovce a menšie rybky s neuveriteľnou obratnosťou.

🌊 Sila v prúde: Vďaka prúdnicovému telu a silnému chvostu dokáže odolávať divokým horským prúdom.

2

Lipeň tymiánový

Pôvabná lososovitá ryba obývajúca podhorské pásma čistých riek (lipňové pásmo), typická pre toky ako Váh, Orava či Belá. Je cenená športovými rybármi najmä pre svoju opatrnosť a eleganciu.

🚩 Ikonická chrbtová plutva: Nápadne vysoká a dlhá chrbtová plutva pripomínajúca pestrofarebnú zástavku, posiata fialovými a tmavými škvrnami, slúžiaca samcom pri toku.

🌿 Bylinková vôňa: Druhové meno nesie podľa jemnej vône pripomínajúcej tymián, ktorú čerstvo ulovená ryba prirodzene vydáva.

👁️ Oko v tvare kvapky: Má charakteristickú zrenicu pretiahnutú do tvaru kvapky smerujúcej dopredu, čo mu poskytuje vynikajúci zrak na lov drobného hmyzu na hladine.

🪰 Kráľ muškárenia: Živí sa prevažne larvami vodného hmyzu a dospelými podenkovitými muškami zbieranými z vodnej hladiny s povestnou jemnosťou a presnosťou.

4

Čerebla pestrá

Drobná, zákonom chránená kaprovitá rybka obývajúca čisté, chladné a na kyslík bohaté horské bystriny pstruhového pásma. Spolu so pstruhom potočným patrí k pôvodným obyvateľom najvyššie položených tokov Slovenska.

🎨 Svadobný šat samcov: V období trenia (máj – jún) samce menia sfarbenie na žiarivo zelené až tyrkysové s ohnivo červeným bruškom, hrdlom a bielymi neresovými vyrážkami na hlave.

🐟 Život v húfoch: Druh žije v početných spoločenstvách na plytčinách a v tichších zákutiach bystrín, kde nachádza úkryt pred prudkým prúdom aj dravcami.

🐜 Dôležitý článok ekosystému: Živí sa najmä drobným vodným hmyzom, jeho larvami, riasami a spadnutým suchozemským hmyzom, pričom sama slúži ako prirodzená potrava pstruhov.

🛑 Citlivý bioindikátor: Je mimoriadne zraniteľná voči reguláciám korýt riek, znečisteniu a vysychaniu prameňov, preto je na Slovensku zaradená medzi chránené druhy národného významu.

3

Hlaváč pásoplutvý

Nenápadná, prísne chránená bentická ryba horských a podhorských potokov Kysúc, Oravy, Liptova a Turca. Patrí k našim pôvodným druhom prispôsobeným životu výhradne pri kamenistom dne najčistejších tokov.

🪨 Život bez plávacieho mechúra: Nemá vyvinutý plynový mechúr, preto vo vode nepláva plynulo, ale pohybuje sa typickými krátkymi prískokmi po dne medzi skalami.

🐸 Široká hlava a prísavné plutvy: Má sploštenú masívnu hlavu s vysoko posadenými očami a mimoriadne široké vejárovité prsné plutvy, ktorými sa vzpiera proti silnému prúdu.

🦓 Pásikavé plutvy: Od príbuzného hlaváča bieloplutvého sa líši výraznými priečnymi tmavými pruhmi na brušných plutvách, ktoré siahajú až k ich základni.

🛑 Druh európskeho významu: Chránený v rámci siete Natura 2000; je extrémne citlivý na znečistenie vody, prehradzovanie tokov bariérami a zanášanie štrkového dna bahnom.

×

Prepojenie s Hrabovskou dolinou

• Cez lesný chrbát vedie nenáročný chodník , ktorý spája Čutkovskú dolinu s Hrabovom (lanovka na Malinô Brdo, vodná nádrž, lanový park). Táto trasa je vhodná pre cyklistov aj turistov a počas cesty stretávame postrácané obrove predmety ako stoličku, okuliare či ďalekohľad.
• Druhou náročnejšou variantou, ale bohatšou na výhľady a zaujímavosti, je modrá cyklotrasa cez Lyžiarske stredisko Malinô Brdo. Táto trasa je však vhodná najmä pre skúsenejších cyklistov či turistov.

Mapa lokality:

Fotogaléria:

Lysec (1 383 m n. m.) patrí medzi najvýraznejšie vyhliadkové dominanty turčianskej vetvy Veľkej Fatry. Vďaka polohe na rázsoche vybiehajúcej do Turčianskej kotliny ponúka nečakane otvorené kruhové scenérie, pričom si na rozdiel od neďalekého Borišova či Tlstej stále zachováva pokojnú, menej preplnenú atmosféru.

Prístup a doprava

1. Výstup: Chata Lysec ➔ Grúň ➔ Lysec 

• Chodník prechádza po modrej značke 🔵 cez lokalitu Grúň. Výstup týmto smerom je pomerne strmý a vedie prevažne hustým lesom (v lístí alebo po daždi býva šmykľavý – trekingové palice výrazne pomôžu). 

2.  Belá Dulice ➔ Poľka ➔ Lysec ➔ Poľka ➔ Belá Dulice

• Pre trasu "tam a späť" môžeme použiť aj žltú turistickú trasu 🟡 priamo z Belá Dulice. Trasa cez Poľku vedie cez zachovalé horské lúky, ktoré v lete hýria kvetmi a poskytujú nepretržitý kontakt s panorámou okolitých pohorí.

Rozhľadňa na vrchu Mravečník (992 m n. m.) patrí medzi najmladšie a najkrajšie vyhliadkové body v Kysuckej vrchovine. Týči sa priamo nad známou obcou Terchová a ponúka panorámu Malej Fatry bez davov, ktoré bežne stretnete v Jánošíkových dierach.

Základné informácie:

• Poloha: Kysucká vrchovina, vrch Mravečník nad Terchovou (okres Žilina)
• Nadmorská výška: Vrch 992 m n. m., samotná rozhľadňa stojí kúsok pod vrcholom v nadmorskej výške približne 990 m n. m.
• Konštrukcia: Päťpodlažná veža na betónových základoch s vyhliadkovou plošinou
• Výška: Približne 18 metrov
• Dostupnosť: Celoročne otvorená a voľne prístupná

Zaujímavosti a výhľady:

Hlavným lákadlom je 360-stupňový kruhový rozhľad. Z najvyššieho poschodia sa otvára pohľad na Veľký a Malý Rozsutec. Za priaznivého počasia dovidíte na Kysuckú vrchovinu, Oravskú Maguru, Chočské vrchy, Babiu horu a siluetu Západných Tatier.

Priamo pod rozhľadňou sa nachádza posedenie so stolom a lavicami, ideálny na oddych či desiatu pred zostupom.

Prístupové trasy:

• Z Terchovej: Kratšia, no strmšia alternatíva vedie z Terchovej priamo od rozhľadne Terchovské srdce po modrej značke 🔵 vhodná najmä pre peších turistov. Výstup odtiaľ trvá zhruba 45 až 60 minút. Túto trasu ak ideme na bicykli,  ktorá je zároveň žltou cyklotrasou  môžeme použiť pre návrat do Terchovej. Je však technicky náročná a vhodná len pre skúsených cyklistov.  Smer z Terchovej má prudké stúpanie a značnú časť trasy by sme museli bicykel tlačiť.
• Z Lutíš (časť Lutiška): Najpopulárnejšia trasa pre cyklistov po zelenej cyklotrase zo sedla Lutiška. Stúpanie je mierne a plynulé, vedie lesnými cestami. Čas výstupu od sedla Lutiška je približne 1 hodina.
• Cyklomagistrála Žilina - Terchová ➔ Sedlo Lutiška ➔ Mravečník 

Trasa je stredne náročná, vhodná pre rodiny so staršími deťmi aj rekreačných turistov. V zime poslúži ako cieľ na snežniciach či skialpoch.

Videoukážka trasy a okolitého prostredia

Hrad Likava patrí k najmohutnejším hradným zrúcaninám na celom Slovensku a tvorí neprehliadnuteľnú dominantu dolného Liptova. Vypína sa na vápencovom brale Chočských vrchov nad obcou Likavka neďaleko Ružomberka.

Najvyššie paláce na Slovensku

Likava bola koncipovaná ako monumentálna strážna pevnosť obchodnej cesty vedúcej z Považia do Poľska. Severný palác dolného hradu patrí svojou výškou k najvyšším hradným stavbám na našom území – zachované múry siahajú do výšky viac ako 30 metrov. Masívne viaceropodlažné paláce pôsobia impozantne aj po stáročiach chátrania.

Sídlo liptovských županov aj väzenie

Pôvodne kráľovský strážny hrad dal v 14. storočí postaviť zvolenský župan Donč. Neskôr sa stal sídlom celého likavského panstva a vystriedal viacerých významných majiteľov vrátane Hunyadyovcov, Illésházyovcov či Thökölyovcov. V podzemných priestoroch hradu fungovala aj povestná väznica, v ktorej boli podľa tradície väznení liptovskí zbojníci.

Koniec počas stavovských povstaní

Osud hradu spečatili povstania Františka II. Rákociho. Cisárske vojská hrad v roku 1707 dobyli a následne nechali zbúrať a vypáliť, aby už nemohol slúžiť ako oporný bod povstalcov. Odvtedy postupne pustol, až kým sa v 20. storočí nezačalo s jeho rozsiahlou konzerváciou.

Čo vidieť dnes?

• Huinovská veža: Zrekonštruovaná vstupná veža dolného hradu, v ktorej Liptovské múzeum zriadilo stálu expozíciu dejín hradu, dobových zbraní a archeologických nálezov.
• Výhľad na Liptov: Zo sprístupnených nádvorí a vyhliadkových terás sa otvára panoramatický výhľad na Ružomberok, masív Veľkého Choča aj hrebeň Nízkych Tatier.
• Nenáročný prístup: Z obce Likavka vedie k hradnej bráne lesný chodník s červenou značkou, výstup trvá približne 20 až 30 minút miernym tempom.

Rajecké Teplice patria medzi najkrajšie a najvyhľadávanejšie kúpeľné mestá na Slovensku. Učupené v malebnom údolí Rajeckej doliny, obklopené ihličnatými lesmi a skalnými útvarmi Súľovských vrchov a Malej Fatry, ponúkajú dokonalú kombináciu liečivého oddychu a prírodnej scenérie.

Hlavné lákadlá mestečka

• Antický wellness Aphrodite: Dominanta mestečka, kúpeľný dom v starogréckom a rímskom štýle, ponúka termálne bazény s prírodnou liečivou vodou s teplotou 38 °C, ktorá blahodarne pôsobí na pohybové a nervové ústrojenstvo.
• Kúpeľný park a Labutie jazierko: Srdce pešej zóny tvorí rozsiahly udržiavaný park s fontánami a jazierkom, na ktorého ostrovčeku stojí ikonická reštaurácia Rybárska bašta.
• Aktívny oddych v okolí: Mesto slúži ako skvelý východiskový bod na pešie túry (Poluvsianska skalná ihla, hrad Lietava, Skalky) či cyklovýlety.

Vďaka komornej atmosfére, čistej klíme a bohatej ponuke relaxačných procedúr sú Rajecké Teplice ideálnym cieľom na víkendový únik od ruchu mesta aj na plnohodnotný ozdravný pobyt.

Mapa lokality:

📍 Kde som? ⛶ Celá obrazovka

 

Pozrite si ubytovanie v okolí

Fotogaléria:

Od kráľov cez lúpežných rytierov až po úpadok

História Hradu Hričov je plná zvratov. Jeho počiatky siahajú do 13. storočia (obdobie medzi rokmi 1254 a 1265), keď ho nechal postaviť magister Toluš. Počas storočí sa na hrade vystriedalo množstvo významných majiteľov. Hrad patril napríklad slávnemu Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a neskôr aj známym bratom Podmanickým, ktorí sa do histórie zapísali skôr ako lúpežní rytieri.

Zlatý vek lúpežníkov

• Obdobie chaosu: Bratia pôsobili v prvej polovici 16. storočia (po bitke pri Moháči v roku 1526). Uhorsko vtedy rozdeľovala občianska vojna o trón medzi Ferdinandom I. Habsburským a Jánom Zápoľským.

• Ziskuchtivá taktika: Ján a Rafael túto neprehľadnú situáciu bezohľadne využívali. Neustále menili strany a prikláňali sa vždy k tomu panovníkovi, z ktorého podpory (alebo slabosti) dokázali práve vyťažiť najviac majetkov.

Aké boli ich zločiny?

• Násilné zaberanie majetkov: Ich hlavným a strategickým sídlom bol Považský hrad (v tom čase často nazývaný Bystrický hrad). Násilím a vojenskou silou sa však postupne zmocnili aj hradov Hričov, Bytča, Lednica, či panstiev na Morave.

• Terorizovanie regiónu: Namiesto rytierskych cností sa venovali drancovaniu okolitých panstiev, vypaľovaniu dedín a prepadávaniu obchodných karaván, od ktorých vynucovali nelegálne mýto.

• Útoky na mestá: Ich vojenským výpravám, obliehaniu a plieneniu museli priamo čeliť aj bohatšie mestá v okolí, vrátane Žiliny, Ilavy či Trenčína.

Koniec bez spravodlivého trestu

• Bez následkov: Hoci kráľ proti nim niekoľkokrát vyslal vojenské oddiely, nikdy neboli za svoje činy potrestaní. Keď starší brat Ján v roku 1545 zomrel, Rafael si uvedomil, že moc panovníka silnie, a takticky zložil zbrane.

• Z lúpežníka hodnostár: Rafael prisahal vernosť panovníkovi a dostal plnú kráľovskú milosť (amnestiu). Svoje dni tak prekvapivo dožil v mieri ako vážený župan, šľachtic a kráľovský radca. Zomrel v roku 1558.

• Vymretie rodu: Keďže Rafael nezanechal žiadneho legitímneho mužského dediča, obávaný rod Podmanických jeho smrťou definitívne vymrel po meči a nakradnuté majetky pripadli späť kráľovskej korune.

Koncom 16. storočia prešiel hrad do rúk Františka Thurza. To bol však začiatok jeho konca ako panského sídla. Thurzovci si totiž za svoje hlavné sídlo zvolili pohodlnejší a modernejší kaštieľ v neďalekej Bytči. Hrad Hričov začal slúžiť už len ako väzenie či úložisko a od druhej polovice 17. storočia bol ponechaný napospas osudu a postupne sa menil na zrúcaninu.

Hrad zachraňujú dobrovoľníci

Dlhé roky hrad chátral, no to sa zmenilo v roku 2010. Vtedy vzniklo Združenie priateľov Hričovského hradu, ktorého členovia a dobrovoľníci sa vo voľnom čase venujú záchrane tejto pamiatky.

Pod dohľadom pamiatkarov odstraňujú náletové dreviny, stabilizujú rozpadávajúce sa múry a vykonávajú archeologický výskum. Ich hlavným cieľom je zakonzervovať súčasný stav hradu tak, aby bol pre návštevníkov bezpečný a zachoval si svoju autentickú historickú atmosféru.

Prečo sa vydať na Hričov?

Cesta na hrad nie je len o šliapaní do kopca. V roku 2013 dobrovoľníci vybudovali parádny náučný chodník. Pozostáva z 20 krásnych, drevorezbami zdobených tabúľ, ktoré vás prevedú históriou hradu, ale aj miestnou faunou a flórou. Počas výstupu si môžete oddýchnuť v dvoch drevených altánkoch.

Hrad Hričov je ideálnym miestom pre rodinný výlet, romantickú prechádzku či útek z mesta do ticha stredovekých múrov a okolitej prírody.