Lysec (1 383 m n. m.) patrí medzi najvýraznejšie vyhliadkové dominanty turčianskej vetvy Veľkej Fatry. Vďaka polohe na rázsoche vybiehajúcej do Turčianskej kotliny ponúka nečakane otvorené kruhové scenérie, pričom si na rozdiel od neďalekého Borišova či Tlstej stále zachováva pokojnú, menej preplnenú atmosféru.

Prístup a doprava

1. Výstup: Chata Lysec ➔ Grúň ➔ Lysec 

• Chodník prechádza po modrej značke 🔵 cez lokalitu Grúň. Výstup týmto smerom je pomerne strmý a vedie prevažne hustým lesom (v lístí alebo po daždi býva šmykľavý – trekingové palice výrazne pomôžu). 

2.  Belá Dulice ➔ Poľka ➔ Lysec ➔ Poľka ➔ Belá Dulice

• Pre trasu "tam a späť" môžeme použiť aj žltú turistickú trasu 🟡 priamo z Belá Dulice. Trasa cez Poľku vedie cez zachovalé horské lúky, ktoré v lete hýria kvetmi a poskytujú nepretržitý kontakt s panorámou okolitých pohorí.

Rozhľadňa na vrchu Mravečník (992 m n. m.) patrí medzi najmladšie a najkrajšie vyhliadkové body v Kysuckej vrchovine. Týči sa priamo nad známou obcou Terchová a ponúka panorámu Malej Fatry bez davov, ktoré bežne stretnete v Jánošíkových dierach.

Základné informácie:

• Poloha: Kysucká vrchovina, vrch Mravečník nad Terchovou (okres Žilina)
• Nadmorská výška: Vrch 992 m n. m., samotná rozhľadňa stojí kúsok pod vrcholom v nadmorskej výške približne 990 m n. m.
• Konštrukcia: Päťpodlažná veža na betónových základoch s vyhliadkovou plošinou
• Výška: Približne 18 metrov
• Dostupnosť: Celoročne otvorená a voľne prístupná

Zaujímavosti a výhľady:

Hlavným lákadlom je 360-stupňový kruhový rozhľad. Z najvyššieho poschodia sa otvára pohľad na Veľký a Malý Rozsutec. Za priaznivého počasia dovidíte na Kysuckú vrchovinu, Oravskú Maguru, Chočské vrchy, Babiu horu a siluetu Západných Tatier.

Priamo pod rozhľadňou sa nachádza posedenie so stolom a lavicami, ideálny na oddych či desiatu pred zostupom.

Prístupové trasy:

• Z Terchovej: Kratšia, no strmšia alternatíva vedie z Terchovej priamo od rozhľadne Terchovské srdce po modrej značke 🔵 vhodná najmä pre peších turistov. Výstup odtiaľ trvá zhruba 45 až 60 minút. Túto trasu ak ideme na bicykli,  ktorá je zároveň žltou cyklotrasou  môžeme použiť pre návrat do Terchovej. Je však technicky náročná a vhodná len pre skúsených cyklistov.  Smer z Terchovej má prudké stúpanie a značnú časť trasy by sme museli bicykel tlačiť.
• Z Lutíš (časť Lutiška): Najpopulárnejšia trasa pre cyklistov po zelenej cyklotrase zo sedla Lutiška. Stúpanie je mierne a plynulé, vedie lesnými cestami. Čas výstupu od sedla Lutiška je približne 1 hodina.
• Cyklomagistrála Žilina - Terchová ➔ Sedlo Lutiška ➔ Mravečník 

Trasa je stredne náročná, vhodná pre rodiny so staršími deťmi aj rekreačných turistov. V zime poslúži ako cieľ na snežniciach či skialpoch.

Videoukážka trasy a okolitého prostredia

Rajecké Teplice patria medzi najkrajšie a najvyhľadávanejšie kúpeľné mestá na Slovensku. Učupené v malebnom údolí Rajeckej doliny, obklopené ihličnatými lesmi a skalnými útvarmi Súľovských vrchov a Malej Fatry, ponúkajú dokonalú kombináciu liečivého oddychu a prírodnej scenérie.

Hlavné lákadlá mestečka

• Antický wellness Aphrodite: Dominanta mestečka, kúpeľný dom v starogréckom a rímskom štýle, ponúka termálne bazény s prírodnou liečivou vodou s teplotou 38 °C, ktorá blahodarne pôsobí na pohybové a nervové ústrojenstvo.
• Kúpeľný park a Labutie jazierko: Srdce pešej zóny tvorí rozsiahly udržiavaný park s fontánami a jazierkom, na ktorého ostrovčeku stojí ikonická reštaurácia Rybárska bašta.
• Aktívny oddych v okolí: Mesto slúži ako skvelý východiskový bod na pešie túry (Poluvsianska skalná ihla, hrad Lietava, Skalky) či cyklovýlety.

Vďaka komornej atmosfére, čistej klíme a bohatej ponuke relaxačných procedúr sú Rajecké Teplice ideálnym cieľom na víkendový únik od ruchu mesta aj na plnohodnotný ozdravný pobyt.

Mapa lokality:

📍 Kde som? ⛶ Celá obrazovka

 

Pozrite si ubytovanie v okolí

Fotogaléria:

Od kráľov cez lúpežných rytierov až po úpadok

História Hradu Hričov je plná zvratov. Jeho počiatky siahajú do 13. storočia (obdobie medzi rokmi 1254 a 1265), keď ho nechal postaviť magister Toluš. Počas storočí sa na hrade vystriedalo množstvo významných majiteľov. Hrad patril napríklad slávnemu Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a neskôr aj známym bratom Podmanickým, ktorí sa do histórie zapísali skôr ako lúpežní rytieri.

Zlatý vek lúpežníkov

• Obdobie chaosu: Bratia pôsobili v prvej polovici 16. storočia (po bitke pri Moháči v roku 1526). Uhorsko vtedy rozdeľovala občianska vojna o trón medzi Ferdinandom I. Habsburským a Jánom Zápoľským.

• Ziskuchtivá taktika: Ján a Rafael túto neprehľadnú situáciu bezohľadne využívali. Neustále menili strany a prikláňali sa vždy k tomu panovníkovi, z ktorého podpory (alebo slabosti) dokázali práve vyťažiť najviac majetkov.

Aké boli ich zločiny?

• Násilné zaberanie majetkov: Ich hlavným a strategickým sídlom bol Považský hrad (v tom čase často nazývaný Bystrický hrad). Násilím a vojenskou silou sa však postupne zmocnili aj hradov Hričov, Bytča, Lednica, či panstiev na Morave.

• Terorizovanie regiónu: Namiesto rytierskych cností sa venovali drancovaniu okolitých panstiev, vypaľovaniu dedín a prepadávaniu obchodných karaván, od ktorých vynucovali nelegálne mýto.

• Útoky na mestá: Ich vojenským výpravám, obliehaniu a plieneniu museli priamo čeliť aj bohatšie mestá v okolí, vrátane Žiliny, Ilavy či Trenčína.

Koniec bez spravodlivého trestu

• Bez následkov: Hoci kráľ proti nim niekoľkokrát vyslal vojenské oddiely, nikdy neboli za svoje činy potrestaní. Keď starší brat Ján v roku 1545 zomrel, Rafael si uvedomil, že moc panovníka silnie, a takticky zložil zbrane.

• Z lúpežníka hodnostár: Rafael prisahal vernosť panovníkovi a dostal plnú kráľovskú milosť (amnestiu). Svoje dni tak prekvapivo dožil v mieri ako vážený župan, šľachtic a kráľovský radca. Zomrel v roku 1558.

• Vymretie rodu: Keďže Rafael nezanechal žiadneho legitímneho mužského dediča, obávaný rod Podmanických jeho smrťou definitívne vymrel po meči a nakradnuté majetky pripadli späť kráľovskej korune.

Koncom 16. storočia prešiel hrad do rúk Františka Thurza. To bol však začiatok jeho konca ako panského sídla. Thurzovci si totiž za svoje hlavné sídlo zvolili pohodlnejší a modernejší kaštieľ v neďalekej Bytči. Hrad Hričov začal slúžiť už len ako väzenie či úložisko a od druhej polovice 17. storočia bol ponechaný napospas osudu a postupne sa menil na zrúcaninu.

Hrad zachraňujú dobrovoľníci

Dlhé roky hrad chátral, no to sa zmenilo v roku 2010. Vtedy vzniklo Združenie priateľov Hričovského hradu, ktorého členovia a dobrovoľníci sa vo voľnom čase venujú záchrane tejto pamiatky.

Pod dohľadom pamiatkarov odstraňujú náletové dreviny, stabilizujú rozpadávajúce sa múry a vykonávajú archeologický výskum. Ich hlavným cieľom je zakonzervovať súčasný stav hradu tak, aby bol pre návštevníkov bezpečný a zachoval si svoju autentickú historickú atmosféru.

Prečo sa vydať na Hričov?

Cesta na hrad nie je len o šliapaní do kopca. V roku 2013 dobrovoľníci vybudovali parádny náučný chodník. Pozostáva z 20 krásnych, drevorezbami zdobených tabúľ, ktoré vás prevedú históriou hradu, ale aj miestnou faunou a flórou. Počas výstupu si môžete oddýchnuť v dvoch drevených altánkoch.

Hrad Hričov je ideálnym miestom pre rodinný výlet, romantickú prechádzku či útek z mesta do ticha stredovekých múrov a okolitej prírody.

Baranec (2 185 m n. m.) patrí medzi najdominantnejšie a najobľúbenejšie vrcholy celých Západných Tatier. Vystupuje priamo nad Liptovskou kotlinou ako mohutný strážca a ponúka panorámu, kde sa surová krása Roháčov stretáva s ostrou siluetou Vysokých Tatier na čele s Kriváňom.

Zaujímavosti o Baranci:

• Výnimka zo zimnej uzávery: Na rozdiel od väčšiny vysokohorských trás v Tatrách, trasa zo Žiarskej doliny (či z ústia cez Holý vrch) býva dostupná aj počas zimy, vďaka čomu je Baranec top cieľom pre zimnú turistiku a skialpinizmus.

• Tretí najvyšší v „Západkách“: S výškou 2 185 m n. m. je po Bystrej a Jakubine tretím najvyšším štítom Západných Tatier.

• Poriadna porcia výškových metrov: Keďže nevychádzate z vysokohorských sediel, ale priamo z ústia doliny (cca 890 m n. m.), na vrchol musíte prekonať takmer 1 300 výškových metrov čistého stúpania bez rovinatejších oddychových pasáží.

• Prírodný amfiteáter: Z vrcholu je unikátny pohľad hlboko do Jamníckej a Žiarskej doliny, ako aj na exponovaný hrebeň Otrhancov priamo oproti.

Mapa lokality:

 

Pozrite si ubytovanie v okolí

 

 

Vodná nádrž Nová Bystrica patrí medzi najfotogenickejšie a zároveň najtichšie kúty Kysuckej vrchoviny. Na rozdiel od iných slovenských priehrad tu nenájdete preplnené pláže ani motorové člny – ide o prísne chránenú zásobáreň pitnej vody, ktorá ponúka pokojnú prírodu, dramatickú históriu a skvelé cykloturistické zázemie.

Zaujímavosti a história

• Zatopené obce Riečnica a Harvelka: Výstavba prebiehala v rokoch 1983 – 1989. Za obeť jej padli dve svojrázne kysucké dediny a desiatky okolitých lazov a osád. Z domovov museli vysťahovať takmer 3 000 obyvateľov.

• Osamelý kostol v Riečnici: Z pôvodnej zástavby zostal stáť jediný objekt – murovaný Kostol Narodenia Panny Márie z konca 19. storočia. Stojí na vyvýšenom brehu nad vodnou hladinou a slúži ako pamätné miesto pôvodných rodákov.

• Druhá najväčšia vodárenská nádrž: Po východoslovenskej Starine je Nová Bystrica s objemom takmer 33 miliónov m³ druhou najväčšou nádržou na pitnú vodu na Slovensku. Zásobuje okresy Čadca aj Žilina.

• Dvojramenný tvar fjordov: Z výšky priehrada pripomína horský fjord. Masív Kýčery rozdeľuje vodnú plochu na dve dlhé ramená kopírujúce pôvodné korytá rieky Bystrica a Riečnického potoka.

• Výhľad na Veľký Rozsutec: Z viacerých úsekov brehu a hrádze sa naskytá pohľad priamo na skalnatú siluetu Veľkého Rozsutca v Malej Fatre.

Dôležité upozornenie: Keďže ide o pásmo hygienickej ochrany 1. a 2. stupňa, kúpanie, vodné športy, člnkovanie, kempovanie aj športový rybolov sú v celej nádrži prísne zakázané.

Dostupnosť

• Autom: Z cesty II/520 (spojnica medzi Krásnom nad Kysucou a Oravskou Lesnou). Záchytné parkovacie miesta sa nachádzajú pri odbočke k priehradnému múru v Novej Bystrici alebo pri lokalite Granátovci.

• Autobusom: Pravidelné linky premávajú zo Žiliny a Čadce smerom do Novej Bystrice a Vychylovky.

• Na bicykli: Priehrada je napojená priamo na Bystrickú cyklomagistrálu.

Aktivity a tipy na výlet v okolí

• Cyklookruh okolo nádrže (Cyklotrasa č. 2434):

  Zokruhovaná trasa meria približne 28 – 30 km so spevneným asfaltovým a šotolinovým povrchom. Vedie okolo celej vodnej plochy cez opustenú Riečnicu aj Harvelku. Profil je mierne zvlnený, ideálny pre trekingové bicykle, horské bicykle a e-biky.

• Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke (Skanzen):

  Len pár kilometrov od priehrady nájdete unikátny skanzen ľudovej architektúry, kde stoja aj pôvodné zrubové domy prenesené práve zo zatopených obcí Riečnica a Harvelka.

• Historická lesná úvraťová železnica:

  Súčasť skanzenu Vychylovka s funkčným úvraťovým systémom, ktorý patrí medzi technické pamiatky svetového významu.

• Slovenský orloj v Starej Bystrici:

  V susednej dedine stojí jediný orloj na Slovensku s drevenými plastikami a poludňajšou promenádou apoštolov.

• Turistika na okolité vrcholy:

  Značené trasy vedú na vyhliadkové body v Kysuckej vrchovine (napr. Kýčera, Okrúhlica či Vojenné) alebo ďalej na hrebeň Malej Fatry.

Raj pre rybárov a pozorovateľov vtáctva

Kým vedľajšia Liptovská Mara láka plavcov a jachtárov, Bešeňová je tichšou oázou s vlastnými pravidlami.

• Rybársky unikát: Nádrž je vyhlásená za lovný revír s režimom "chyť a pusť" (na pstruhovej vode). Je to doslova raj pre športových rybárov, ktorí sem prichádzajú za úlovkami pstruhov a lipňov.
• Vtáčia rezervácia: Pokojné brehy nádrže poskytujú ideálne útočisko pre vodné vtáctvo. Ak patríte k milovníkom birdwatchingu, nezabudnite si pribaliť ďalekohľad. Najmä počas jarných a jesenných migrácií tu môžete pozorovať vzácne druhy.

Aké ryby sa tu lovia?

Keďže do nádrže v minulosti neboli vo veľkom umelo vysádzané lososovité ryby, pôvodná osádka pochádzala z prítokov (napríklad Ľupčianka). Vďaka bohatej potrave a režimu chyť a pusť tu však ryby fantasticky prosperujú.

Medzi hlavné úlovky patria:

1. Pstruh potočný a pstruh jazerný (jeho jazerná forma): Tieto ryby tu bežne dosahujú priemernú dĺžku okolo 50 cm, avšak lovia sa aj skutočné trofejné kusy presahujúce 70 či dokonca 80 cm.
2. Pstruh dúhový: Obľúbený úlovok muškárov, ktorý patrí k veľmi bojovným rybám a vyskytuje sa tu v krásnych veľkostiach.
3. Kapor rybničný: Aj keď je Bešeňová pstruhový revír, pri plnom stave vody v zátokách (napr. úseky nad zatopenými starými cestami) sa zdržiavajú aj kapre, ktoré najmä počas letných obedov rybári s obľubou chytajú pre zábavu.
4. Lipeň tymiánový: Vyskytuje sa najmä v okolí ústí prítokov a prúdnejších častiach smerom od Liptovskej Mary.

Rybačka na Bešeňovej je označovaná za "vysokú školu", keďže väčšie, staršie ryby sú už mimoriadne opatrné a skúsené (hovorí sa, že "poznajú všetky umelé mušky po mene").

Čo všetko potrebujete k lovu (Doklady)

Aby ste mohli na VVN Bešeňová legálne loviť, musíte mať pri sebe počas lovu nasledujúce doklady:

• Štátny rybársky lístok: Je povinný pre každého (aj pre cudzincov či nečlenov). Vybavíte si ho na akomkoľvek obecnom alebo mestskom úrade (oddelenie životného prostredia, prípadne matrika). Predáva sa s platnosťou na týždeň, mesiac, 1 rok alebo 3 roky (3-ročný stojí okolo 16,50 €).

• Členský preukaz SRZ: Ak ste členom Slovenského rybárskeho zväzu. (Ak nie ste členom, môžete loviť tiež, ale denné hosťovacie povolenky sú pre nečlenov výrazne drahšie – cca 20 € až 35 € oproti členským cenám).

• Povolenie na rybolov pre VVN Bešeňová: Buď jednodňové hosťovacie, alebo celosezónne povolenie na tento konkrétny revír.

• Záznam o dochádzke k vode a úlovkoch: Dnes je už súčasťou štandardnej povolenky. Pred začatím lovu ste povinný zapísať si do neho dátum a číslo revíru.