
Trasa k Šútovskému vodopádu prechádza Šútovskou dolinou, ktorá je jednou z najkrajších a najzachovalejších dolín v Krivánskej časti Malej Fatry. Prírodné pomery tejto oblasti sú mimoriadne pestré, keďže ide o hlboko zarezanú dolinu s výrazným výškovým členením a špecifickým vápencovým podložím.
Hľadáte miesto, kde sa osviežujúci relax pri vode dokonale snúbi s vysokohorskou turistikou? Nemusíte cestovať za hranice! Liptovská Mara ponúka to najlepšie z oboch svetov a je absolútne ideálnym východiskovým bodom pre váš ďalší aktívny výlet.
Slovenská Atlantída: Obetované dediny
-
Trinásť zaplavených obcí: Kvôli výstavbe priehrady v rokoch 1969 – 1975 muselo úplne alebo čiastočne zmiznúť pod hladinou až 13 obcí (napr. Liptovská Sielnica, Palúdzka, Parížovce, Sokolče, Vrbie a ďalšie).
-
Vysídlenie tisícov ľudí: Svoje domovy muselo opustiť približne 4 000 obyvateľov. Celé komunity boli presťahované, pre mnohých postavili nové sídliská v Liptovskom Mikuláši alebo v novej Liptovskej Sielnici.
-
Rodisko hokejovej legendy pod vodou: V zaplavenej obci Sokolče sa narodil slávny hokejista a legenda NHL Stan Mikita (vlastným menom Stanislav Guoth). Jeho rodný dom dnes leží na dne priehrady. V rovnakej obci sa narodil aj zjazdový lyžiar Ján Starší.
Osamelá veža a prenesená história
-
Ikonická veža na brehu: Najznámejším fotopunktom Liptovskej Mary je osamelá veža ranogotického Kostola Panny Márie. Zvyšok kostola bol pred zatopením rozobraný a jeho najvzácnejšie časti (klenby, portály, fresky) boli prenesené do Múzea liptovskej dediny v Pribyline, kde postavili jeho presnú kópiu.
Gotický kaštieľ v múzeu: Z obce Parížovce bol zachránený a do Pribyliny prenesený aj goticko-renesančný parížovský kaštieľ, ktorý bol najstarším zemianskym sídlom na Liptove.
Technické a geografické „Naj“
-
Najväčšia na Slovensku (podľa objemu): Hoci Oravská priehrada má väčšiu rozlohu, Liptovská Mara je absolútnym rekordérom v objeme. Zadržiava neuveriteľných 360,5 milióna metrov kubických vody.
-
Presun železnice a ciest: Výstavba takto gigantického diela si vyžiadala preloženie hlavnej železničnej trate (Košicko-bohumínskej železnice) v dĺžke približne 18 kilometrov a rovnako aj štátnej cesty.
-
Výkonná elektráreň: Pod hrádzou sa nachádza vodná elektráreň so štyrmi turbínami (dve Kaplanove a dve plne reverzibilné Deriazove turbíny). Okrem výroby elektriny slúži priehrada najmä ako ochrana pred katastrofálnymi povodňami na rieke Váh, ktoré v minulosti pravidelne pustošili región.
Mystika a príroda v okolí
-
-
Kelti nad hladinou (Havránok): Priamo týčiaci sa nad Liptovskou Marou je vrch Úložisko, kde sa nachádza archeologický skanzen Havránok. Ide o jedno z najdôležitejších keltských nálezísk na Slovensku. Kelti tu mali svätyňu, a dokonca sa tu našli dôkazy o keltských ľudských obetiach. Dnes toto miesto ponúka jeden z najkrajších výhľadov na celú priehradu.
-
-
Raj pre vtáctvo a rybárov: Polostrov Ratkovie, ktorý vybieha do priehrady, je chráneným územím s prísnym stupňom ochrany (arborétum). Celá vodná plocha je významnou ornitologickou lokalitou, kde hniezdia a zimujú vzácne druhy vodných vtákov. Priehrada je tiež známa kapitálnymi úlovkami rýb (zubáče, kapry, šťuky).
Fotogaléria:

Špičák je známy svojimi fantastickými panoramatickými výhľadmi. Uvidíte z neho priamo na hrad Strečno, zrúcaninu Starého hradu (Starhrad), Domašínsky meander rieky Váh, Žilinskú kotlinu a okolité hrebene Malej Fatry.

Chýba vám more, no nemáte čas na dlhú cestu na juh? Stačí sa vydať len kúsok za Žilinu, smerom na Kraľovany, a objavíte miesto, ktoré vám okamžite pripomenie chorvátske pobrežie alebo slávne Plitvické jazerá. Predstavujeme vám Šútovské jazero (známe aj ako Kraľovianske jazero v mestskej časti Rieka) – bývalý kameňolom, ktorý po zatopení vytvoril jednu z najkrajších a najfotogenickejších vodných plôch na Slovensku!

Predstavte si miesto, kde akoby zastal čas a kde sa tradície doslova vpili do stien domov. Čičmany, ukryté v prekrásnom lone Strážovských vrchov, sú pýchou Slovenska a vôbec prvou pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry na svete.
Maľované drevenice, aké nikde inde nenájdete: To, čo Čičmany preslávilo po celom svete, sú tmavé drevené zrubové domčeky zdobené bielymi geometrickými ornamentmi.

Vrch Suchý (1 468 m n. m.) predstavuje vstupnú bránu do hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry zo smeru od Strečna. Jeho okolie je fascinujúcou zmesou drsnej žulovej divočiny a malebných horských lúk a pôsobí alpským dojmom.

Idylka pri sálavom teple z krbu, za oknom poletujúce snehové vločky a výborná kapustnica – to je Chata pod Borišovom. Pri návšteve v jesennom období vás očarí nespútaná energia prírody, ktorá utriedi myšlienky, posilní kondíciu a ponúkne priestor na zamyslenie.

Hľadáte túru, ktorá vám okrem poriadneho prevýšenia a čerstvého horského vzduchu ponúkne aj netradičný historický zážitok? Vyberte sa na Minčol (1 364 m n. m.), jeden z najvýraznejších a najobľúbenejších vrcholov lúčanskej časti Malej Fatry!

Máte už dosť preplnených turistických chodníkov a hľadáte blízko Žiliny niečo, čo vo vás prebudí skutočného objaviteľa? Zoznámte sa s vrchom Hoblík, nezameniteľnou skalnou dominantou v Lúčanskej časti Malej Fatry, ktorá sa hrdo týči priamo nad obcou Višňové.

Ak ste niekedy cestovali autom cez Turčiansku kotlinu, pravdepodobne vás upútali pohľadom dva nezameniteľné kopce. Sú ako súrodenci, ktorí sa vzájomne dopĺňajú. Čo sa stane, keď sa v jednom pohorí stretnú dva absolútne protiklady? Vznikne z toho turistický zážitok, na ktorý len tak nezabudnete! Dvojica ikonických vrchov Tlstá a Ostrá, týčiaca sa nad malebnou Turčianskou kotlinou priamo z Gaderskej a Blatnickej doliny, ponúka dokonalý horský kontrast. Zatiaľ čo jedna vás očarí svojou rozľahlosťou a pokojom, tá druhá preverí vašu odvahu na skalách a reťaziach.

Prvá písomná zmienka o kamennom hrade Strečno pochádza z roku 1316, keď sa prvýkrát spomína Strečnianske panstvo. V tom čase už muselo mať panstvo hlavné sídlo v podobe hradu, hoci z neho pravdepodobne stála len strážna veža.
História hradu Strečno
Vznik a raný vývoj
Založenie hradu sa pripisuje rodine Balašovcov. Predpokladá sa, že hrad vznikol na staršom základe, pravdepodobne slovanského hradiska. Jadro hradu, ktoré malo polygonálny pôdorys s plochou približne 400 m² (tzv. malý hrad), sa datuje do prvej polovice 14. storočia. Skladalo sa z hranolovitej strážnej veže, cisterny vytesanej v skale a menšej obytnej budovy v severovýchodnom rohu opevnenia. Od začiatku svojej existencie slúžil hrad ako ochrana mýtnej stanice, ktorá sa nachádzala pri brode cez rieku Váh pod hradom. Hrad je tiež spomínaný v čase vlastníctva Matúšom Čákom ako centrum väčšieho feudálneho panstva Strečna.
Rozšírenie hradu
Koncom prvej polovice 14. storočia došlo k dobudovaniu predhradia. Na začiatku 15. storočia získala hrad kráľovná Barbora Celjská, ktorá dala vybudovať severný palác a hradnú kaplnku. Vstup do hradu bol presunutý do Branskej veže s predbráním. V tomto období bola tiež postavená druhá hranolovitá veža, ktorá uzatvárala severné predhradie. Premena hradu na ucelený opevnený objekt bola dokončená výstavbou hradieb s tromi podkovovitými baštami a jednou poloblúkovou baštou chrániacou hlavnú bránu. Súčasťou areálu sa stala aj 88 metrov hlboká studňa na hlavnom nádvorí.
Úpadok a renesančné prestavby
Po období stavebného rozvoja nastal začiatkom 16. storočia úpadok hradu spôsobený častou zmenou majiteľov. V rokoch 1444 až 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, ktorí vlastnili aj neďaleký Starý hrad. Medzi ďalších významných vlastníkov patrili Pavol Kiniži, Ján Zápoľský, či Mikuláš a Peter Kostkovci. Tento nestabilný stav sa zmenil až v druhej polovici 16. storočia, keď hrad prešiel do majetku Mikuláša a Františka Dersffyovcov, ktorí uskutočnili sériu renesančných prestavieb.
Obdobie úpadku a vojnové škody
Po období rozkvetu vystriedal hrad Strečno viacerých majiteľov, no hrad už nikdy nenadobudol svoju podobu z konca 17. storočia. Začiatkom 20. storočia sa na zlom stave pamiatky negatívne podpísal aj predaj Samuelovi Hahnovi, ktorý hradnú ruinu rozoberal a rozpredával ako stavebný materiál.
Počas bojov v Slovenskom národnom povstaní bol hrad poškodený nemeckým delostreleckým útokom na pozície Československej armády a francúzskych partizánov. Zlý stav hradieb navyše ohrozoval bezpečnosť premávky na hlavnej ceste pod ním. Z tohto dôvodu sa v 60. rokoch 20. storočia začalo nahlas hovoriť o naliehavej potrebe rekonštrukcie.
Rekonštrukcia a súčasný stav
Komplexná obnova sa napokon začala až v roku 1974 a trvala 21 rokov (do roku 1995), čo bolo spôsobené jej obrovskou technologickou a finančnou náročnosťou. Rekonštrukcia však nebola prijatá celkom bezvýhradne – najmä pre rozsiahle použitie nových, priznaných betónových konštrukcií, čo viedlo k vizuálnej zmene charakteru hradu. Pôvodne totiž hradné ruiny, zvyšky palácov a veží tvorili s okolitou skalnou masou jednotný a romantický kompozičný celok. V neskorších rokoch prebehli aj nevyhnutné sanačné práce zamerané na statické zabezpečenie hradnej skaly.
V súčasnosti hrad spravuje Považské múzeum v Žiline. V interiéri sa nachádza stála expozícia prezentujúca archeologické nálezy z okolia, ako aj celkovú históriu tohto majestátneho sídla.
Žofia Bosniaková (1609 – 1644) bola uhorská šľachtičná, známa predovšetkým svojou mimoriadnou dobročinnosťou, hlbokou zbožnosťou a nezištnou pomocou chudobným a chorým. V regióne horného Považia a na celom Slovensku je dodnes uctievaná ako symbol láskavosti a svätica ľudu.
-
Pôvod a život: Narodila sa na hrade Šurany v rodine baróna Tomáša Bosniaka. Po predčasnej smrti prvého manžela Michala Serényiho sa vydala za Františka Vešeléniho (Wesselényiho), neskoršieho palatína, a usadila sa na hrade Strečno a v kaštieli v Tepličke nad Váhom.
-
Sociálne cítenie: V Tepličke nad Váhom založila chudobinec (útulok pre chudobných a chorých) so špitálom. Osobne rozdávala jedlo, lieky a ošatenie bez ohľadu na pôvod či náboženstvo poddaných. Z tohto obdobia pochádza aj tradícia pečenia malých chlebíkov, tzv. „bosniakov“.
-
Zázračne neporušené telo: Zomrela mladá, vo veku 34 rokov, a bola pochovaná v krypte hradu Strečno. Keď po desaťročiach kryptu otvorili cisárski vojaci, jej telo našli takmer neporušené, čo viedlo k masovému vzniku legendy o jej svätosti.
-
Uctievanie a tragický incident: Jej mumifikované ostatky boli neskôr prenesené do loretánskej kaplnky v kostole v Tepličke nad Váhom, kde boli po stáročia cieľom pútnikov. V apríli 2009 jej telo psychicky narušený muž priamo v kaplnke podpálil a zničil.
Žofia Bosniaková dodnes zostáva jednou z najvýraznejších a najobľúbenejších ženských postáv slovenskej histórie, vnímaná ako stelesnenie milosrdenstva a obetavosti.
Panoramatický pohľad na hrad Strečno
Prístup a doprava
1. Osobným automobilom
- Trasa: Hrad leží pri hlavnej ceste I/18. Zo Žiliny je to cca 15 minút, z Martina približne 20 minút.
- Parkovanie: Priamo pod hradným bralom sa nachádza veľké obecné platené parkovisko. Z neho vedie k hradu vyznačený chodník (cca 10 – 15 minút pešo do strmšieho kopca).
2. Vlakom (Veľmi obľúbená voľba)
- Zastávka: Vystúpte na železničnej stanici Nezbudská Lúčka – Strečno.
- Prístup k hradu: Stanica sa nachádza na druhom brehu rieky Váh. Prejsť na druhú stranu môžete dvoma spôsobmi: po lávke pre peších (spája Nezbudskú Lúčku so Strečnom), alebo môžete využiť miestnu kompu Strečno, ktorá prepravuje autá aj peších a je to zážitok sám o sebe.
- Od rieky je to k hradu približne 15 – 20 minút chôdze cez obec a následne do kopca.
3. Autobusom
- Prímestské linky zo Žiliny smerom na Martin alebo do okolitých obcí zastavujú na zastávke Strečno, pod hradom alebo v centre obce. Zo zastávky je to k hradu len kúsok pešo.
4. Bicyklom
- Okolo Strečna vedie populárna cyklotrasa popri Váhu (smerom od Žiliny cez Vodné dielo Žilina). Bicykle je možné odložiť bezpečne pod hradom, samotný výstup priamo na hrad s bicyklom už nie je možný.
5. Plte na Váhu
- Zaujímavým spôsobom, ako spojiť dopravu so zážitkom, je splav Váhu na tradičných drevených pltiach. Splav končí priamo v Strečne, odkiaľ môžete pokračovať pešo na hrad.
Užitočné informácie:
- Otváracie hodiny: Hrad máva počas zimy obmedzený režim (zvyčajne len víkendy). Hlavná letná sezóna začína spravidla v apríli.
- Náročnosť výstupu: Prístupová cesta od parkoviska je upravená (asfalt/schody), ale pomerne strmá. Výstup zvládnu aj deti, no nie je vhodný pre kočíky (v hornej časti sú schody).
- Podujatia: Počas sezóny sa na hrade často konajú obľúbené nočné prehliadky alebo vystúpenia sokoliarov.












