Múzeum liptovskej dediny

Múzeum liptovskej dediny sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova. Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným zemianskym sídlom v Liptove zo 14. – 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským.

Atraktívnou expozíciou je ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara s fragmentmi pôvodných nástenných malieb zo 14. a 15. storočia. Časť zachovalej zvonice a pôvodné obvodové základy sa nachádzajú na brehu Liptovskej Mary. V hornej časti areálu múzea sa nachádza statická expozícia historickej Považskej lesnej železnice. V súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara došlo k transferu viacerých významných nehnuteľných pamiatok zo zátopovej oblasti do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Obce zátopovej oblasti patrili nielen medzi najstaršie v Liptove, ale aj na Slovensku. Oblasť bola podľa archeológov osídlená už v 9. storočí a obec Liptovská Mara vznikla pravdepodobne vtedy. Odtiaľ pochádza aj rímskokatolícky gotický kostol z druhej polovice 13. storočia. Z obce Liptovská Sielnica pochádza napríklad dom pokrokovej remeselníckej rodiny Jána Lovicha. Liptovská Sielnica bola v minulosti významnou obcou stredného Liptova s výsadami mestečka, akými boli vlastné súdnictvo, oslobodenie od platenia mýta, právo loviť zver a ťažiť drevo. Žili tam viaceré osobnosti, ktorých práca ovplyvnila kultúru slovenského národa. Bol to štúrovský básnik Samuel Bohdan Hroboň, zberateľ prísloví a porekadiel Adolf Peter Záturecký a vlastenecký tlačiar a vydavateľ Karol Salva. V dome je pitvor, izba, kuchyňa s otvoreným ohniskom na prípravu jedla a dve komory. Jedna je spálňou slobodnej dcéry, druhá slúži ako skladovací priestor. Obydlie nesie určité znaky prepychu, charakteristické pre remeselnícku vrstvu liptovských mestečiek v I. tretine 20. storočia. Vedľa domu sa nachádza kolárska dielňa.

Prístup a doprava

Čo by ste mali vedieť pred návštevou:

• Historická železnička: Súčasťou skanzenu je aj expozícia Považskej lesnej železnice. V sezóne sa môžete previezť historickým vláčikom na krátkom úseku v rámci areálu (od depa ku kaštieľu).
• Zvieratá: V areáli sa chovajú pôvodné plemená zvierat (ovce, kone), čo je veľkým lákadlom pre deti.
• Otváracia doba: Skanzen je otvorený celoročne, ale otváracie hodiny sa menia podľa sezóny (v zime býva zatvorené skôr, spravidla okolo 15:30 alebo 16:00).
• Terén: Areál je rozsiahly a cesty sú štrkové alebo trávnaté. Odporúčame pohodlnú obuv. Na rozdiel od mnohých hradov je tento skanzen z veľkej časti bezbariérový a vhodný aj pre kočíky.