
Podobne ako Podšíp, aj osada Fedorovo je príkladom sídla vidieckej architektúry, kde ako spôsob obživy prevládalo roľnícke hospodárstvo. Prístup k osade vedie priamo z obce Stankovany po žltej značke
, ktorá smeruje aj na rázovitý vrch Šíp.
Cesta nie je príliš strmá, dá sa zvládnuť aj na horskom bicykli s lepším odpružením, avšak pre mladších cyklistov nemusí byť vhodná kvôli náročnosti terénu. Striedajú sa tu husté lesné porasty s mágiou svetiel a tieňov a slnečné lúčnaté pasáže, kde počas júla rastie množstvo liečivých rastlín, ako napríklad ľubovník či repík.

Zatvorte oči a predstavte si miesto, kde nepočuť hluk áut, len šum vetra v korunách stromov. Kde na vás namiesto betónu dýchne vôňa starého dreva a horskej lúky. Vitajte v Osade Podšíp!
Táto čarovná horská osada, ukrytá vysoko nad sútokom riek Orava a Váh priamo pod majestátnym vrchom Šíp, je skutočným krokom do minulosti. Hoci ju v 50. rokoch minulého storočia opustili poslední stáli obyvatelia, vďaka nadšencom jej pôvodné dreveničky dodnes stoja a tvoria jedno z najfotogenickejších miest na Slovensku.
Nachádza sa v blízkosti obce Stankovany a Národnej prírodnej rezervácie - Šíp, ktorej územie je význačné zachovalou vegetačnou stupňovitosťou, vzácnymi druhmi rastlín a chránených živočíchov. Pôvodná vidiecka oblasť Podšíp si zachovala svoj krajinársky a architektonický zjav až do súčasnej doby a pre svoj spoločenský význam je zaradená do pamiatkovej zóny.
Pomenovaná je podľa dedičného richtára Stanka. Osady Podšíp a Fedorov vznikli pravdepodobne presídlením počas tureckých nájazdov. Dostupné pramene uvádzajú, že osada Podšíp sa spomína v roku 1808 podobne ako aj osada Fedorov, ktorá sa rovnako nachádza blízko obce Stankovany.

Višňovská dolina sa nachádza približne 10 km od Žiliny a je vnorená do pohoria Lúčanská Fatra. Je obľúbeným cieľom pre svoje horolezecké terény, vrátane náročnej cesty „Panter 8b+“. Na vrchu Hoblík (933,6 m n. m.) sa nachádza ferrata. V okolí doliny vyviera viacero zdrojov pitnej vody, pričom žriedlo priamo v obci Višňové je vyhľadávaným miestom pre domácich obyvateľov.

Turská dolina je situovaná v blízkosti mesta Žilina na okraji Lúčanskej Fatry za obcou Turie. Preteká ňou Turiansky potok. Trasu doliny tvorí asfaltový chodník s miernym stúpaním, ktorý končí pri lesníckej chate približne 7 km od jej ústia. Neďaleko od vstupu si môžete nabrať pitnú vodu. Okolitá príroda pôsobí zachovaným až nedotknutým dojmom.

Jedinečné travertínové útvary, ktoré sa tvoria okolo výverov silne mineralizovanej vody. Jej prítomnosť v lokalite podmieňuje výskyt druhov a biotopov európskeho a národného významu. Je tu uplatnený 4. stupeň ochrany. Snaha o obnovenie a vybudovanie kúpaliska v minulosti spôsobovala znehodnocovanie územia. V súčasnosti má nepriaznivý vplyv na okolie najmä trvalejšie zdržiavanie sa kúpajúcich a znečisťovanie okolia odpadmi.

Rojkovský kráter je vzácny travertínový útvar s minerálnou vodou obklopený nádhernou liptovskou prírodou. Minerálna voda síce nie je najteplejšia – má približne 14 až 20 °C – je však liečivá a vďaka silnému vylučovaniu oxidu uhličitého neustále mierne buble. Oficiálny názov jazierka je Teplica, no miestni obyvatelia ho odpradávna prezývajú aj „Zlá voda“.
Prírodné kúpele s jedinečnou atmosférou
Voda z prameňa vytvorila za dlhé roky unikátny travertínový kráter, ktorý zostal aktívny a je trvalo vyplnený vodou. Priemer tohto kruhového jazierka je okolo 12 metrov a jeho hĺbka dosahuje približne 2 metre. Pre pohodlnejší vstup do vody vedú drevené schody.
Pod hladinou, na dne a bokoch krátera, boli vymenené poškodené drevené dosky. Toto drevené obloženie má uľahčiť kúpanie a zabezpečiť bezpečný pohyb v jazierku. Z dna ku hladine tu vo veľkom počte vystupujú bubliny unikajúceho plynu.
Blahodarné účinky na kĺby a pokožku
Jazierko a jeho bezprostredné okolie je najmä počas letných mesiacov hojne využívané na prírodné kúpanie a rekreáciu. Ľudia pri pobyte vo vode cítia po celom tele charakteristické, jemné mravčenie. Z jazierka sa neustále vylučuje CO2 a prirodzene sa tvorí uhličitan vápenatý (CaCO3). Voda pôsobí blahodarne a liečivo najmä na kĺby a rôzne kožné ochorenia. Navyše, v travertínových stenách jazierka možno pri pozornom pohľade objaviť fascinujúce odtlačky listov pravekých stromov.
🌿 Rešpektujme prírodu: Nezabúdajme, že toto miesto je chránenou prírodnou pamiatkou, ktorú chceme v nezmenenej kráse uchovať aj pre ďalšie generácie. Prosím, udržiavajte v okolí krátera čistotu a odneste si so sebou všetky odpadky.
Panoramatický pohľad:
🗺️Mapa prístupu:

Obec Ľubochňa zohrávala pomerne významnú úlohu od 17. storočia v širokom okolí. Bola tu sklárska huta, mlyn, píly na vodný aj parný pohon, neskôr aj na elektrický. Začiatkom 18. storočia vznikol železný hámor na spracovanie surového železa dovážaného na pltiach. V roku 1903 tu bola postavená hydroelektráreň a úzkokoľajná lesná železnica, zároveň ako prvá elektrifikovaná v strednej Európe. Svoj význam zvýraznila v 19. storočí, kedy gróf András Bethlen, zakladateľ Tatranskej Lomnice, vybudoval štátne hotely, súkromné vily, parky, kúpeľné domy a plaváreň. Výstavba bola realizovaná v secesnom štýle s drevenou hrazdenou architektúrou. Ľubochňa je známym liečebným miestom endokrinologických ochorení, nachádza sa tu Národný endokrinologický a diabetologický ústav.
Obr. 1: Secesný štýl budov a kúpeľných domov

Múzeum liptovskej dediny sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova. Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným zemianskym sídlom v Liptove zo 14. – 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským.

Vrch Kľak (1 352 m n. m.) je bezpochyby najvýraznejším a najobľúbenejším vrcholom južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Jeho charakteristická silueta pripomínajúca „nos“ alebo zakrivený zobák je viditeľná z celého horného Ponitria aj Rajeckej kotliny. Keď prechádzate Rajeckou dolinou, váš pohľad zaručene pritiahne jeho neprehliadnuteľný, ostro rezaný vápencový vrchol, ktorý majestátne vyčnieva nad hustými lesmi. Kľak je absolútnou legendou a nekorunovaným kráľom južnej časti Lúčanskej Fatry. Výstup naň je obľúbenou klasikou, ktorá by nemala chýbať v turistickom denníku žiadneho milovníka hôr.
Z rôznych svetových strán vrch Kľak zdobí typický "nos":
Prírodné pomery
Geológia a reliéf: Vápencová koruna
Kľak je tvorený mohutnými vrstvami chočského príkrovu, čo v praxi znamená, že na mäkšom podloží sedí masívna čiapka z odolných vápencov a dolomitov.
- Tvar vrcholu: Vrchol tvorí nezameniteľné skalné bralo, ktoré ostro vystupuje nad okolitý terén. Z južnej a západnej strany padá takmer kolmými stenami.
- Krasové javy: V masíve sa nachádza niekoľko menších jaskynných útvarov a skalných okien. Najznámejšou je Jaskyňa nad prameňom, ktorá sa nachádza pod vrcholovým plató.
- Kľacký vodopád: Priamo pod vrcholom (smerom do Vrícka) sa nachádza národná prírodná pamiatka – 30 metrov vysoký stupňovitý vodopád, ktorý je najkrajší po jarnom topení snehu.
Flóra: Botanická klenotnica
Vďaka vápencovému podkladu a polohe na rozhraní klimatických oblastí je Kľak domovom vzácnych rastlín:
- Subalpínske lúky: Samotný vrchol je bez lesa, pokrytý horskými lúkami. Na jar tu kvitne soldanelka karpatská, šafran karpatský a neskôr vzácna veternica narcisokvetá.
- Reliktné lesy: Na strmých svahoch rastú javorovo-bukové horské lesy s prímesou jarabiny. V najvyšších polohách nájdete pokrútené buky, ktoré bojujú s vetrom a snehom (tzv. „krpaté“).
- Vzácne skalničky: V skalných štrbinách rastie prvosienka holá a endemit klinček lesklý.
Fauna: Divokosť v srdci hôr
Okolie Kľaku je súčasťou rovnomennej Národnej prírodnej rezervácie Kľak (vyhlásenej už v roku 1923), čo zabezpečuje ochranu živočíchov:
- Veľké šelmy: Táto oblasť je kľúčovým biokoridorom pre medveďa hnedého a vlka dravého. Strmé a neprístupné bralá sú ideálnym revírom pre rysa ostrovida.
- Vtáctvo: Na skalách hniezdi sokol sťahovavý a v okolitých lesoch môžete vzácne zazrieť hlucháňa hôrneho alebo sovu dlhochvostú.
Prístup a doprava
1. Z Fačkovského sedla (Najpopulárnejšia trasa)
Táto trasa je najkratšia, najmenej náročná a zvládnu ju aj rodiny s deťmi alebo menej skúsení turisti.
- Trasa: Fačkovské sedlo – Staré cesty – Reváňske sedlo – Kľak.
- Značka: Žltá (v úvode kúsok červená).
- Čas výstupu: cca 1,5 – 2 hodiny (Prevýšenie: cca 560 m).
- Autom: Zaparkujete priamo vo Fačkovskom sedle (pri Salaši Kľak). Parkovisko je veľké, ale v sezóne a cez víkendy býva spoplatnené (cca 4 – 5 €/deň) a rýchlo sa zaplní.
- Autobusom: Zastávka „Kľačno, Fačkovské sedlo“. Premávajú sem spoje zo Žiliny, Prievidze či Martina.
2. Z Vrícka cez Kľacký vodopád
Toto je vizuálne mimoriadne atraktívna trasa, ktorá je ideálna pre milovníkov fotenia a nedotknutej prírody. Je o niečo dlhšia, no odmenou je krásny vodopád v doline.
- Trasa a značenie: Vrícko (zastávka COOP Jednota) – Kľacký vodopád – vrchol Kľak (po celý čas sledujete zelenú turistickú značku).
- Parametre výstupu: Túra trvá približne 2,5 až 3 hodiny, pričom celkové prevýšenie z obce dosahuje zhruba 880 metrov.
- Najväčšie lákadlo: Chodník priamo križuje 30-metrový Kľacký vodopád, ktorý je chránenou prírodnou pamiatkou a najväčšiu silu naberá počas jarného topenia snehu.
3. Z obce Fačkov
Pokiaľ sa turisti chcú vyhnúť víkendovým davom vo Fačkovskom sedle, táto alternatíva z rovnomennej obce ponúka tichý výstup a božský pokoj v hlbokom lese.
- Trasa a značenie: Obec Fačkov – Staré cesty – Malý Kľak – vrchol Kľak (celý výstup vedie výhradne po modrej turistickej značke).
- Parametre výstupu: Pohodový, no tiahly výstup zaberie zhruba 3 až 3,5 hodiny s nastúpanými približne 830 výškovými metrami.
- Najväčšie lákadlo: V druhej polovici cesty prejdete okolím Malého Kľaku, kde sa stromy začínajú prerieďovať a otvárajú sa prvé úžasné panorámy na Rajeckú dolinu.
4. Hrebeňová trasa: Smer Lúčanská Fatra
Pre zdatnejších turistov slúži majestátny Kľak nielen ako jednodňový cieľ, ale aj ako grandiózny štartovací (alebo cieľový) bod populárneho hrebeňového prechodu.
- Priebeh trasy: Z Kľaku sa vydáte po červenej turistickej značke na sever smerom na Vríčanské sedlo, Ostrú skalu, Hnilickú Kýčeru až po Martinské hole.
- Náročnosť prechodu: Ide o exponovanú celodennú, ideálne však víkendovú dvojdňovú túru s veľkými výškovými rozdielmi (odporúča sa prespanie v prírode).
- Turistický zážitok: Táto časť Lúčanskej Fatry ponúka divokejšiu a výrazne menej komerčnú prírodu so širokými kruhovými výhľadmi na celé stredné Slovensko.
Mapa lokality:








