Baranec (2 185 m n. m.) patrí medzi najdominantnejšie a najobľúbenejšie vrcholy celých Západných Tatier. Vystupuje priamo nad Liptovskou kotlinou ako mohutný strážca a ponúka panorámu, kde sa surová krása Roháčov stretáva s ostrou siluetou Vysokých Tatier na čele s Kriváňom.

Zaujímavosti o Baranci:

• Výnimka zo zimnej uzávery: Na rozdiel od väčšiny vysokohorských trás v Tatrách, trasa zo Žiarskej doliny (či z ústia cez Holý vrch) býva dostupná aj počas zimy, vďaka čomu je Baranec top cieľom pre zimnú turistiku a skialpinizmus.

• Tretí najvyšší v „Západkách“: S výškou 2 185 m n. m. je po Bystrej a Jakubine tretím najvyšším štítom Západných Tatier.

• Poriadna porcia výškových metrov: Keďže nevychádzate z vysokohorských sediel, ale priamo z ústia doliny (cca 890 m n. m.), na vrchol musíte prekonať takmer 1 300 výškových metrov čistého stúpania bez rovinatejších oddychových pasáží.

• Prírodný amfiteáter: Z vrcholu je unikátny pohľad hlboko do Jamníckej a Žiarskej doliny, ako aj na exponovaný hrebeň Otrhancov priamo oproti.

Mapa lokality:

 

Pozrite si ubytovanie v okolí

Vodná nádrž Nová Bystrica patrí medzi najfotogenickejšie a zároveň najtichšie kúty Kysuckej vrchoviny. Na rozdiel od iných slovenských priehrad tu nenájdete preplnené pláže ani motorové člny – ide o prísne chránenú zásobáreň pitnej vody, ktorá ponúka pokojnú prírodu, dramatickú históriu a skvelé cykloturistické zázemie.

Zaujímavosti a história

• Zatopené obce Riečnica a Harvelka: Výstavba prebiehala v rokoch 1983 – 1989. Za obeť jej padli dve svojrázne kysucké dediny a desiatky okolitých lazov a osád. Z domovov museli vysťahovať takmer 3 000 obyvateľov.

• Osamelý kostol v Riečnici: Z pôvodnej zástavby zostal stáť jediný objekt – murovaný Kostol Narodenia Panny Márie z konca 19. storočia. Stojí na vyvýšenom brehu nad vodnou hladinou a slúži ako pamätné miesto pôvodných rodákov.

• Druhá najväčšia vodárenská nádrž: Po východoslovenskej Starine je Nová Bystrica s objemom takmer 33 miliónov m³ druhou najväčšou nádržou na pitnú vodu na Slovensku. Zásobuje okresy Čadca aj Žilina.

• Dvojramenný tvar fjordov: Z výšky priehrada pripomína horský fjord. Masív Kýčery rozdeľuje vodnú plochu na dve dlhé ramená kopírujúce pôvodné korytá rieky Bystrica a Riečnického potoka.

• Výhľad na Veľký Rozsutec: Z viacerých úsekov brehu a hrádze sa naskytá pohľad priamo na skalnatú siluetu Veľkého Rozsutca v Malej Fatre.

  Dôležité upozornenie: Keďže ide o pásmo hygienickej ochrany 1. a 2. stupňa, kúpanie, vodné športy, člnkovanie, kempovanie aj športový rybolov sú v celej nádrži prísne zakázané.

Dostupnosť

• Autom: Z cesty II/520 (spojnica medzi Krásnom nad Kysucou a Oravskou Lesnou). Záchytné parkovacie miesta sa nachádzajú pri odbočke k priehradnému múru v Novej Bystrici alebo pri lokalite Granátovci.

• Autobusom: Pravidelné linky premávajú zo Žiliny a Čadce smerom do Novej Bystrice a Vychylovky.

• Na bicykli: Priehrada je napojená priamo na Bystrickú cyklomagistrálu.

Aktivity a tipy na výlet v okolí

• Cyklookruh okolo nádrže (Cyklotrasa č. 2434):

  Zokruhovaná trasa meria približne 28 – 30 km so spevneným asfaltovým a šotolinovým povrchom. Vedie okolo celej vodnej plochy cez opustenú Riečnicu aj Harvelku. Profil je mierne zvlnený, ideálny pre trekingové bicykle, horské bicykle a e-biky.

• Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke (Skanzen):

  Len pár kilometrov od priehrady nájdete unikátny skanzen ľudovej architektúry, kde stoja aj pôvodné zrubové domy prenesené práve zo zatopených obcí Riečnica a Harvelka.

• Historická lesná úvraťová železnica:

  Súčasť skanzenu Vychylovka s funkčným úvraťovým systémom, ktorý patrí medzi technické pamiatky svetového významu.

• Slovenský orloj v Starej Bystrici:

  V susednej dedine stojí jediný orloj na Slovensku s drevenými plastikami a poludňajšou promenádou apoštolov.

• Turistika na okolité vrcholy:

  Značené trasy vedú na vyhliadkové body v Kysuckej vrchovine (napr. Kýčera, Okrúhlica či Vojenné) alebo ďalej na hrebeň Malej Fatry.

Raj pre rybárov a pozorovateľov vtáctva

Kým vedľajšia Liptovská Mara láka plavcov a jachtárov, Bešeňová je tichšou oázou s vlastnými pravidlami.

• Rybársky unikát: Nádrž je to doslova raj pre športových rybárov, ktorí sem prichádzajú za úlovkami pstruhov a lipňov.
• Vtáčia rezervácia: Pokojné brehy nádrže poskytujú ideálne útočisko pre vodné vtáctvo. Ak patríte k milovníkom birdwatchingu, nezabudnite si pribaliť ďalekohľad. Najmä počas jarných a jesenných migrácií tu môžete pozorovať vzácne druhy.

Aké ryby sa tu lovia?

Keďže do nádrže v minulosti neboli vo veľkom umelo vysádzané lososovité ryby, pôvodná osádka pochádzala z prítokov (napríklad Ľupčianka). Vďaka bohatej potrave tu však ryby fantasticky prosperujú.

Medzi hlavné úlovky patria:

1. Pstruh potočný a pstruh jazerný (jeho jazerná forma): Tieto ryby tu bežne dosahujú priemernú dĺžku okolo 50 cm, avšak lovia sa aj skutočné trofejné kusy presahujúce 70 či dokonca 80 cm.
2. Pstruh dúhový: Obľúbený úlovok muškárov, ktorý patrí k veľmi bojovným rybám a vyskytuje sa tu v krásnych veľkostiach.
3. Kapor rybničný: Aj keď je Bešeňová pstruhový revír, pri plnom stave vody v zátokách (napr. úseky nad zatopenými starými cestami) sa zdržiavajú aj kapre, ktoré najmä počas letných obedov rybári s obľubou chytajú pre zábavu.
4. Lipeň tymiánový: Vyskytuje sa najmä v okolí ústí prítokov a prúdnejších častiach smerom od Liptovskej Mary.

Rybačka na Bešeňovej je označovaná za "vysokú školu", keďže väčšie, staršie ryby sú už mimoriadne opatrné a skúsené (hovorí sa, že "poznajú všetky umelé mušky po mene").

Preneste sa do čias tajomných druidov. Archeoskanzen Havránok vám odhalí dávne tajomstvá keltského osídlenia, starodávne obetiská, drevené opevnenia i zvyšky stredovekého hradu – to všetko s dychberúcim výhľadom na hladinu Liptovskej Mary.

Archeologické múzeum v prírode Liptovská Mara – Havránok

Archeologické múzeum v prírode Liptovská Mara – Havránok patrí k najvýznamnejším archeologickým lokalitám Liptova. Vzniklo s myšlienkou zachovať a prezentovať širokej verejnosti výsledky dlhoročného bádania, ktoré tu prebiehalo od polovice 60. rokov 20. storočia v súvislosti so stavbou vodného diela Liptovská Mara. V roku 1991 bolo toto hradisko vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

V súčasnosti sa tu nachádza stála expozícia rekonštruovaných objektov z dvoch historických období:

• Mladšia doba železná: Návštevníci môžu vidieť sídelný dvorec s hrnčiarskou dielňou a hospodárskymi objektmi, svätyňu s dláždenou podlahou a obetnou jamou, a tiež viacnásobné opevnenie so vstupnými bránami.

• Stredovek: Z obdobia 12. – 16. storočia sa tu nachádza drevozemný hrádok s opevnením. Okrem toho sa v blízkosti prístavného móla zachovala pôvodná veža jedného z najstarších kostolov na Liptove, kostola Panny Márie.

Významné objekty na hradisku

Opevnenie a keltská svätyňa Hradiská v oblasti severných Karpát predstavovali stabilné miesto v sídelnej štruktúre od doby bronzovej až po začiatok doby rímskej. Základom tunajšieho opevnenia bol val z dreveného roštu vyplnený kamením a hlinou. S príchodom keltských kultúrnych vplyvov sa začali budovať obojstranne lícované kamenné múry a zložité systémy obranných brán.

• Z 2. – 1. storočia pred n.l. sa dochovali dve pásma čelného lícovaného múru z pieskovca.

• Medzi týmito pásmami bola objavená kamenná stéla s ohniskom a rôznymi obetnými darmi, ako sú šperky, mince, obilie, nádoby či poľnohospodárske náradie.

• Vstup do svätyne chránila polokliešťová vežovitá brána z druhej polovice 1. storočia pred n.l., ktorá mala zvýšenú severnú časť spevnenú drevenou konštrukciou a zvnútra bola chránená terasovitou hradbou. Na neprístupných miestach stála drevená palisáda.

Sídelný dvorec Dvorec je ukážkou rekonštrukcie spôsobu bývania v 3. – 1. storočí pred n.l.. Tento sídelný areál pozostáva z viacerých dôležitých častí:

• Obydlie: Ide o dvojpriestorový dom zrubového charakteru postavený na kamennej podmurovke so sedlovou strechou pokrytou trstinou. Vo vnútri sa našli stopy po kamennom ohnisku. Priestor slúžil na bývanie, domáce práce aj remeselnú činnosť.

• Hrnčiarska dielňa: Tvorí ju prístrešok na bukových sochách, ktorý je pokrytý kombinovanou krytinou z trstiny a kôry. Nachádza sa tu dvojkomorová pec s predpecnou jamou slúžiaca na výpal keramiky, ktorá sa v dnešnej podobe využíva na experimentálne účely.

• Súčasťou areálu dvorca je aj studňa a ďalšie hospodárske stavania.

Okrem objektov spomenutých v informačných tabuliach ukrýva archeoskanzen Havránok aj ďalšie zaujímavé miesta a tajomstvá, ktoré odhalili archeologické výskumy.

• Druidská svätyňa s temnou históriou: Kultové miesto Keltov dopĺňa drevené stĺporadie, ktoré je vyzdobené lebkami zvierat. Pri archeologických vykopávkach sa v obetnej jame našli nielen zvieracie, ale aj ľudské kosti so stopami po násilí a rituálnom obetovaní. Kelti tu vykonávali magické obrady, ktorými si chceli nakloniť bohov (napríklad privolať dážď).

• Drevené strážne veže: Pri výstupe areálom natrafíte na strážne veže, ktoré v minulosti slúžili na pozorovanie okolia. Dnes slúžia ako vynikajúce vyhliadkové body, z ktorých je nádherný panoramatický výhľad na celú Liptovskú Maru a vrcholky Tatier.

• Detaily stredovekého hrádku: K stredovekému drevozemnému hrádku (suterén drevenej obytnej veže a dlaždené nádvorie) patrí aj zrekonštruovaná obranná priekopa s mostom. Tento hrádok v 12. až 15. storočí odolával husitským nájazdom a poskytoval obyvateľom útočisko pred lúpežnými rytiermi.

• Život a rituály naživo (počas sezóny): Havránok nie je len statickým múzeom. V letných mesiacoch sa areál mení na "živú osadu", kde sa konajú podujatia (napr. Cesta históriou alebo S deťmi za Keltmi). Môžete tu vidieť ukážky starých remesiel, historického šermu, razenia mincí či rekonštrukcie keltských obradov.

Fotogaléria:

Čo vás v Lúčkach a okolí čaká?

• Relax v minerálnej vode: Miestne Kúpele Lúčky sú preslávené svojou sadrovcovo-zemitou vodou z prameňa Valentína. Liečia sa tu nielen ženské a pohybové problémy, ale v modernom AQUA-VITAL Parku (otvorenom celoročne) s vonkajšími bazénmi si na svoje prídu aj rekreační návštevníci.

• Vodopád priamo v obci: Len máloktorá dedina na Slovensku sa môže pochváliť 12-metrovým travertínovým vodopádom priamo vo svojom centre. Národná prírodná pamiatka Lúčanský vodopád padá do tyrkysového jazierka, v ktorom je počas horúcich letných dní povolené aj bezplatné kúpanie!
• Divoké termály v prírode: Kúsok od Lúčok, v susednej obci Kalameny, vyviera ďalší poklad. Prírodný termálny prameň Kalameny (zvaný aj Medokýš) vytvára malé bezplatné jazierko, v ktorom má voda príjemných 33 °C – ideálne aj na večerné či zimné kúpanie pod hviezdami.

• Turistika do Chočských vrchov: Pre tých aktívnejších je okolie ideálnym štartovacím bodom. Z Lúčok a Kalamien vedú turistické trasy priamo na majestátny Veľký Choč (1 611 m n. m.) alebo k zrúcanine najvyššie položeného hradu u nás – Liptovského hradu.

Lúčanské travertíny: Živé geologické laboratórium v srdci Liptova

Proces ich tvorby je fascinujúci:

• Vek lúčanských travertínov sa odhaduje na 200 až 140 tisíc rokov, čo spadá do predchádzajúcej doby medziľadovej.

• Rozmery a útvary v Lúčkach: V Lúčkach tieto útvary dosahujú mohutnú hrúbku 40 až 50 metrov a vytvorili sa z termálnych kalcium-sulfátových prameňov s teplotou 17 °C až 33 °C. 

• Podmienky a proces vzniku: Pre vznik travertínov v Lúčkach bola kľúčová existencia dôležitej zlomovej línie, pozdĺž ktorej vyvierajú termálne pramene. Proces začína presakovaním povrchovej dažďovej vody cez priepustné horniny, akými sú vápence a dolomity, do hĺbky niekoľkých kilometrov. V tejto hĺbke sa voda zohreje a obohatí o minerály z okolitých hornín, aby sa následne pod hydrostatickým tlakom cez zlomové línie dostala späť na povrch.

• Kryštalizácia a skamenené odtlačky: Keď minerálna voda vyvrie na zemský povrch, mení sa jej teplota, tlak a unikajú z nej plyny, predovšetkým oxid uhličitý (CO2). Tieto zmeny, spolu s pôsobením prítomných rastlín a živočíchov, spôsobujú proces kryštalizácie uhličitanu vápenatého z vyvierajúcich vôd. Organizmy v tomto procese odumierajú, no zanechávajú v hornine dutinky a odtlačky, ktoré sú pre lúčanský travertín mimoriadne charakteristické.

---

Ako sa tam dostať?

Prístup je bezproblémový a Lúčky sú skvelým cieľom pre celodenné výlety:

• Autom: Lúčky ležia iba pár minút jazdy (cca 15 km) od mesta Ružomberok, zhruba 10 minút z hlavného ťahu D1 (odbočka pri Ivachnovej). V obci i priamo pri vodopáde sa nachádzajú parkoviská.
• Autobusom: Z vlakovej i autobusovej stanice v Ružomberku (alebo z Liptovskej Teplej) premávajú pravidelné prímestské linky priamo do centra obce a ku kúpeľom.
• Pešo / Bicyklom: Dedinky na Liptove sú skvele poprepájané asfaltkami s malou premávkou i lesnými cestami. Prechádzka z Lúčok ku Kalamenskému prameňu trvá pohodlným krokom asi 30 minút.

Mapa okolia:

 

Pozrite si ubytovanie v okolí

Fotogaléria:

 Nenápadný, no o to čarovnejší kopec v Lučanskej časti Malej Fatry Čipčie (926 m n. m.).

Prečo sa oplatí navštíviť Čipčie?

Čipčie dlhé roky nepatrilo medzi tie najznámejšie vrcholy, no v poslednom období jeho popularita právom stúpa. Čo vás na vrchole a po ceste čaká?

• Panoramatické výhľady: Z nezalesneného vrcholu sa otvára nádherný kruhový výhľad. Ako na dlani budete mať Žilinskú kotlinu, Rajeckú dolinu, Súľovské vrchy, no pri dobrej viditeľnosti dovidíte aj na hrebene Kysuckej vrchoviny či Moravsko-sliezskych Beskýd.

• Vrcholový kríž a posedenie: Priamo na vrchole sa nachádza veľký drevený dvojkríž a lavička, kde si môžete po výstupe pohodlne oddýchnuť a vychutnať si desiatu z batoha.

• Pokoj a ticho: Hoci je lokalita čoraz známejšia, stále tu nestretnete také davy ľudí ako na blízkom Minčole či Kľaku.

Prístup a popis trasy

Najobľúbenejšou štartovacou pozíciou je obec Turie. Výlet si môžete naplánovať ako okruh, vďaka čomu nebudete kráčať hore aj dole tou istou cestou.

• Výstup po modrej značke: Trasa začína priamo v obci Turie, stúpa cez lokalitu Pod Železom a následne sa kľukatí západným svahom priamo až na vrchol Čipčie.

• Kombinácia žltej a modrej značky: Z Turia vedie aj žltá trasa (ide o niečo východnejšie). Ideálny okruh sa teda zvyčajne robí práve kombináciou týchto dvoch trás (napríklad hore strmšie po modrej a dole miernejšie cez rázcestie Nad Zadným po žltej).

Tento fascinujúci skalný útvar vysoký takmer 14 metrov pripomína obrovskú zaťatú päsť alebo drevený kyjak zapichnutý úzkou časťou do zeme. Svoj neobyčajný tvar získal vďaka erozívnej činnosti vody, ktorá ho formovala dlhé storočia. Právom sa radí medzi najkrajšie prírodné úkazy u nás.

Možnosti prístupu

Výlet k budzogáňu zvládnu aj začínajúci turisti či rodiny s deťmi. K skale vedie niekoľko trás, z ktorých si môžete vybrať podľa svojej kondície:

• Z Rajeckých Teplíc (Náučný chodník): Najobľúbenejšia trasa začína priamo v Rajeckých Tepliciach. Ide o žlto 🟡 značený Náučný chodník Stratený budzogáň, ktorý má dĺžku približne 7 km. Po ceste na vás čaká 6 informačných tabúľ, ktoré vám postupne vyrozprávajú celú legendu o obrovi a Hromodube. Trasa trvá približne 2 až 3 hodiny.
• Zo Zbyňova: Ak hľadáte kratšiu alternatívu, môžete začať v obci Zbyňov. Trasa sa napája na žltú značku a výstup je odtiaľto výrazne kratší a rýchlejší.
• Zo Súľova: K budzogáňu sa dá dostať aj z opačnej strany kopca, z obce Súľov cez Sedlo Patúch. Táto trasa zaberie približne 2,5 hodiny.

Súbory na stiahnutie

#	Trasa na stiahnutie	Formát
	Trasa offline pre aplikáciu Locus Map, Google Earth	.kml

📖

Legenda o Obrovi a čarovnom Hromodube

Kde bolo, tam bolo, v jednej prekrásnej krajine, stál ten najkrajší a najväčší strom, aký kedy na svete rástol – majestátny Hromodub. Tento zázračný strom patril všetkým ľuďom a zvieratkám z okolia. Každé dieťatko v krajine poznalo jeho príbeh a vedelo, že o Hromodub sa treba s láskou starať. Ľudia mu pravidelne umývali lístky, jemne čistili korienky a vo dne v noci pri ňom držali stráž.

Ako sa Obor Cestovateľ zamiloval

Jedného dňa do tejto pokojnej krajiny zavítal Obor Cestovateľ. Keď prišiel na miesto, kde Hromodub stál, na prvý pohľad sa doňho zamiloval. Bol to predsa ten najimpozantnejší strom, aký počas svojich ciest po svete videl. Obor nezaháľal a hneď začal snovať temné plány, ako by tento skvost získal len a len pre seba, a to navždy.

Ako Janko Spáč držal stráž

Osudnou sa stala noc, kedy mal pri strome hliadkovať chlapec menom Janko Spáč. Janko, verný svojmu menu, si ľahol na zem, zatvoril oči a tvrdo zaspal. Zaspal tak hlboko, že ak by ste si teraz ľahli na zem a zatvorili oči vy, zaspali by ste presne rovnako ako vtedy on. Práve túto chvíľu nepozornosti využil Obor a zmocnil sa bezbranného Hromoduba.

Ako sa to všetko skončilo

Obor svojimi obrovskými rukami vytrhol Hromodub priamo zo zeme a vystrúhal si z neho obrovský budzogáň. Ten obrovský hluk však zobudil všetkých obyvateľov krajinky. Tí sa veru nahnevali! Len tak si svoj milovaný Hromodub vziať nenechali. Podarilo sa im Obra prekabátiť a za trest mu natreli nohy lepkavou smolou.

Nahnevaný Obor zistil, že sa nemôže pohnúť. V záchvate zúrivosti zapichol svoj nový budzogáň z Hromoduba hlboko do zeme a preklial ho, aby skamenel. A tak sa aj stalo. Budzogáň skamenel a zostal tam stáť až dodnes, ako pripomienka na chamtivého obra a slávny Hromodub.

Fotogaléria:

Hľadáte ideálny tip na aktívny víkend, ktorý hravo zvládne aj rodina s deťmi? Vymeňte auto za bicykel a vyrazte na jednu z najkrajších cyklotrás na severe Slovenska! Trasa priamo zo Žiliny až do Jánošíkovho kraja vám ponúkne všetko, čo od dokonalého výletu očakávate. Čaká vás bezpečná asfaltka mimo rušnej premávky, osviežujúca jazda popri rieke Varínka a dychberúce výhľady na majestátne štíty Malej Fatry.

Čo vás čaká na trase: Od vody až pod horské štíty

1. Štart pri Vodnom diele Žilina

Výlet zvyčajne začína pri Vodnom diele Žilina. Hneď na úvod vás privíta príjemná rekreačná atmosféra. Môžete tu pozorovať plachetnice, paddleboardistov alebo kŕdle labutí a kačíc. Hladká asfaltka vás povedie popri vodnej hladine s výhľadmi na okolité kopce, čo je ideálne na zahriatie svalov.

2. Sútok Váhu a Varínky a "lietajúci" Straník

Ako sa budete blížiť k obci Varín, trasa vás prevedie okolo sútoku riek Váh a Varínka. Ak sa pozriete na kopec Straník týčiaci sa nad Žilinou, počas slnečných dní takmer s istotou uvidíte desiatky farebných padákov. Straník je totiž mekkou slovenského paraglajdingu a pohľad na krúžiacich letcov dotvára skvelú scenériu.

3. Osviežujúca spoločnosť rieky Varínka

Značná časť cyklotrasy kopíruje tok horskej rieky Varínka. Vďaka tomu je jazda aj počas horúcich letných dní príjemne chladivá. Krištáľovo čistá voda, zurčiace kaskády a malebné zákutia s drevenými mostíkmi sú ideálnymi miestami na krátke zastávky, piknik alebo aspoň omočenie nôh v osviežujúcej vode.

4. Bezpečná jazda malebnými dedinkami

Nová cyklotrasa je pýchou regiónu, pretože je z veľkej časti segregovaná – oddelená od hlavnej automobilovej dopravy. Prejdete cez katastre obcí ako Krasňany, Stráža či Belá. Cestou uvidíte tradičnú aj modernú vidiecku architektúru, pasúce sa ovečky na okolitých lúkach a lavičky pripravené na oddych.

5. Zábava a oddych v Camping Belá

Pred bránami Terchovej budete míňať známy Autocamping Belá - Nižné Kamence. Je to perfektný strategický bod na prestávku, obzvlášť ak idete s deťmi. Nachádza sa tu minizoo so zvieratkami, detské ihriská a bufety, kde si môžete doplniť tekutiny (napríklad čapovanou kofolou) a energiu pred finálnym stúpaním.

6. Panoráma Malej Fatry a príchod k Jánošíkovi

S blížiacou sa Terchovou sa pred vami začne otvárať to najlepšie. Priamo z bicykla budete mať exkluzívny výhľad na skalnaté hrebene Malej Fatry – dominantný Malý a Veľký Rozsutec či masív Sokolie. V samotnom cieli v Terchovej na vás z kopca dohliada majestátna nerezová socha Juraja Jánošíka.

Trasu nám budú spríjemňovať výhľady na pohorie Malá Fatra

Upozornenie: Cyklomagistrála spájajúca Žilinu s Terchovou je nádherná a obľúbená trasa, no pre zabezpečenie plynulej a bezpečnej jazdy by sme vás chceli upozorniť na nasledujúce dôležité situácie, s ktorými sa na ceste stretnete:

• Bezpečnostné stĺpiky v jazdnom pruhu: Na viacerých úsekoch, najmä pri vjazdoch na drevené mostíky a pri križovaniach, sú priamo v strede cyklochodníka umiestnené stĺpiky. Buďte obzvlášť obozretní, najmä ak jazdíte v skupine alebo v tesnom závese za iným cyklistom, aby ste mali dostatok času na reakciu a bezpečné obídenie prekážky.
• Prudké a neprehľadné zákruty: Trasa kopíruje terén a obsahuje niekoľko ostrých zákrut. V týchto úsekoch je nevyhnutné výrazne spomaliť a zvýšiť pozornosť. Neprehľadné miesta môžu skrývať cyklistov v protismere alebo chodcov, preto vždy prispôsobte rýchlosť tak, aby ste dokázali včas bezpečne zastaviť.
• Prejazd cez cestnú komunikáciu: Pri odbočke na Lysicu cyklotrasa na chvíľu prechádza cestnou komunikáciou, a to priamo neprehľadným úsekom cez most do obce Lysica.
• Záverečná pasáž trasy do Terchovej: Prechádza cez hlavnú cestu pre autá, no je možné ju obísť a vyhnúť sa tak premávke.

Pozor na bezpečnostné stĺpiky pred mostíkmi

Križovanie cesty a neprehľadný úsek (Lysica)

Jazdite s rozumom, prispôsobte svoju rýchlosť okoliu a užite si krásnu a bezpečnú jazdu až do Terchovej!

Pri rozhľadni Terchovské srdce si môžeme spraviť fotografiu so srdcom a panorámou hôr

Mapa lokality:

Ubytovanie:

Resort Drevenice Terchova: Drevený chatový komplex sa nachádza len 10 minút chôdze od centra obce Terchová. Každá chata pozostáva z 2 mezonetových apartmánov s odhlučnenými stenami a zariadených v tradičnom drevenom štýle. Detské ihrisko s lanami a dino park sú vzdialené len 15 metrov. Súčasťou rezortu je wellness centrum s relaxačným bazénom a pivnými kúpeľmi. V rezorte je k dispozícii aj elektrická nabíjacia stanica.

Pozrieť voľné termíny

Apartmán Vrátna

Pozrieť voľné termíny

Chalúpka Jánošikove diery: Wi-Fi, výhľad na rieku, bezplatné súkromné parkovisko. Ponúka terasu, ako aj viacero spální (2), obývaciu izbu, TV s plochou obrazovkou, vybavenú kuchyňu a kúpeľňa, sprcha, Vírivka.

Pozrieť voľné termíny

Fotogaléria:

Zvonica u Marunov nie je len architektonickou pamiatkou.  Je to srdce osady a tichý svedok časov, keď zvuk zvonu riadil každodenný život, varoval pred nebezpečenstvom a spájal ľudí. Dnes toto výnimočné miesto ponúka návštevníkom okno do minulosti a neopakovateľnú atmosféru tradičného vidieka v obklopení nádhernej prírody.